Keď Karel Čapek vo svojej hre R.U.R. vynašiel slovo robot, zrejme netušil, ako dôležitou súčasťou nášho života sa roboty v 21. storočia stanú. Zvykli sme si na robotov, ktorí vo výrobných halách automobiliek zvárajú a lisujú jednotlivé diely karosérií áut, neprekvapujú nás roboty uľahčujúce domáce práce, samozrejmosťou je využívanie (mikro) robotov v zdravotníctve. V oblasti finančných trhov už dnes roboty (automatizované obchodné algoritmy) zodpovedajú za drvivú väčšinu obchodov na forexovom trhu.
V blízkej budúcnosti by roboti mali začať nahrádzať tiež prácu čašníkov, zamestnancov fast-food občerstvenia a ostatných pracovníkov, ktorých plat sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. Budúcnosť nielen týchto zamestnancov môže technologický pokrok výrazne ovplyvniť (ohroziť).
Strach z nahradenia ľudskej práce strojmi, robotmi, nie je nič nové pod slnkom. Už priemyselná revolúcia znamenala veľké uvoľnenie pracovnej sily a masové zavádzanie strojovej výroby. Dobre sú známe protesty britských textilných remeselníkov (tzv. luddista), ktorí ničením mechanizovaných tkáčskych stavov bojovali proti "strojom", ktoré pokladali za zdroj nezamestnanosti. Podobné úvahy o tom, že robotizácia a technológie vedie k vyššej nezamestnanosti, sa objavujú vždy, keď na trh dorazí nový vynález, technológie, alebo sa výrazným spôsobom zmení organizácia práce. Ktoré pozície teda budú v nasledujúcich rokoch s najvyššou pravdepodobnosťou nahradené robotmi a počítačmi?
V hľadaní odpovede na túto otázku sa musíme najskôr zamerať na to, čo determinuje, aké pozície zaniknú, a aké budú (dočasne?) zachované. Kľúčom k nájdeniu odpovede je cena. Cena práce, resp. medzné náklady za odpracovanú hodinu (vyššia (minimálna) mzda zvyšuje šanca na "zamestnávanie" robotov).
V tejto súvislosti stojí za zmienku plán prezidenta Obamu, ktorý ohlásil zámer zvýšiť minimálnu mzdu z 7,25 USD na 10,10 USD za hodinu v roku 2016. Táto zmena môže mnohým zamestnávateľom uľahčiť rozhodovanie ohľadom počtu naberaných pracovníkov. Pri vyššej minimálnej mzde sa totiž môže nasadenie robotov vyplatiť. Navyše širšie využitie robotickej práce povedie k zvýšenému dopytu po robotoch a ich masová výroba potom môže ťažiť z úspor z rozsahu (produkcia).
Ak sa pozrieme na konkrétne prepočty o tom, aké profesie by mohli byť nahradené robotmi, získame veľmi zaujímavý výhľad do budúcnosti. Takýto výhľad ponúkajú ekonómovia Frey a Osborne (2013), ktorí odhadujú, že v USA v nasledujúcich 20-tich rokoch, je plných 47% amerických pracovných miest potenciálne možné nahradiť robotickou prácou. A ktoré odbory majú najväčšiu pravdepodobnosť, že ich zamestnanci budú v nasledujúcich dvoch dekádach vytlačení z trhu práce robotmi a počítačmi? To ukazuje nasledujúci obrázok zachytávajúci pravdepodobnosť "robotizácie" naprieč sektormi americkej ekonomiky (plocha pod krivkou zodpovedá celkovému počtu zamestnaných v USA, dáta za rok 2010).
Autori Frey a Osborne tiež odhadli pravdepodobnosť, s akou budú jednotlivé pracovné pozície v budúcnosti nahradené robotmi, či počítačmi. Najväčšiu 99% pravdepodobnosť nahradenia do dvadsiatich rokov priradili dvanástim pracovným pozíciám. Na úplnom dne sa nachádzajú napríklad telemarketer, niektorí matematici (konkrétne pozícia označená ako "mathematical technician"), poisťovatelia, hodinári, daňoví asistenti, vyhľadávači dát alebo knihovníci.
Naopak obávať sa príliš nemusia napríklad terapeuti, audiologovia, zdravotnícky personál a tiež pozície, ktoré sa zaoberajú opravami robotov a strojov a dohľadom nad nimi. Všetkých 702 spracovaných pracovných zaradenie nájdete v samotnej štúdii v tabuľke na stranách 57 až 72.
Zo štúdie tiež vyplýva, že najlepšia "obrana" proti robotizáciu danej pozície spočíva vo vzdelaní. Erudovaní zamestnanci, ktorí strávili viac rokov vzdelávaním v škole, majú výrazne nižšiu pravdepodobnosť, že budú nahradení robotmi.
(Zdroj: C. Frey a M. Osborne (2013): The Future of Employment. How Susceptible Are Jobs To Compurterisation?, FiveThirtyEight)