01.04.2015, 10:46

Kto v skutočnosti patrí do jadra eurozóny (komentár dňa)

Keď sa hovorí o krajinách "jadra" eurozóny, zvyčajne sa tým myslia krajiny s veľmi nízkymi výnosmi vládnych dlhopisov. Ide teda o Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko a Fínsko. Zaslúžia si ale všetky uvedené krajiny toto členstvo v "jadre"? Museli by spĺňať podmienky týkajúce sa fiškálnej solvencie a silného ekonomického modelu stojaceho na vysokej miere produktovej sofistikácie a rastu produktivity. Tento model im musí zaisťovať vysoké tempo dlhodobého rastu, čo ovplyvňuje aj spomínanú fiškálnu solventnosť.

Silný ekonomický model skutočných krajín jadra musí tiež zabezpečovať vonkajšiu rovnováhu a eliminovať riziko krízy platobnej bilancie. Krajina tiež nesmie trpieť finančnými nerovnováhami: Nadmerným zadlžením súkromného sektora a finančnými bublinami. Inak čelia potenciálnemu riziku bankovej krízy a podobným problémom. Celkové hodnotenie menovaných krajín je zhrnuté v tabuľke: Kladné hodnotenie je znakom +, neutrálna =, záporné hodnotenie znamienkom -.

Silnú pozíciu drží ekonomika Nemecka, ktorá dosahuje najlepšie hodnotenie, čo sa týka fiškálnej solventnosti, vonkajšej bilancie a finančných nerovnováh, jedine v dlhodobom raste dosahuje neutrálne hodnotenie. S nulou sa v celkovom hodnotení umiestnilo Fínsko, ktoré je kladne hodnotené iba vo fiškálnej solvencii. Dlhodobý rast je u neho hodnotený neutrálne, vonkajšia bilancia záporne a finančná nerovnováha neutrálne. Nulu získalo tiež Belgicko, ktoré vyniká len v oblasti fiškálnej solvencie. Finančná nerovnováha môže byť z menovaných krajín problémom pre Holandsko a Belgicko. V Holandsku sa totiž zadlženie domácností aj zadlženie korporátneho sektora nachádza vysoko, rovnako ako v Belgicku. Zďaleka najhoršie celkové hodnotenia dosiahlo Francúzsko, ktoré prepadá vo všetkých oblastiach okrem finančnej nerovnovy. Z celkového hodnotenia teda usudzujeme, že medzi krajiny "jadra" by sa malo počítať iba Nemecko, Rakúsko a Holandsko.

Nasledujúce dva grafy popisujú vývoj cien nehnuteľností relatívne k nominálnym mzdám (rok 2002 = 100). V Nemecku pozorujeme dlhodobý pokles, ktorý sa po roku 2010 mení na mierny rast, stále ale nedosahujeme úroveň z roku 2002. Naopak vo Francúzsku došlo v počiatočných rokoch k prudkému rastu pomeru cien nehnuteľností a príjmov. Aj napriek následnej korekcii sa teraz stále pohybujeme na úrovni takmer 140 percent východiskovej hodnoty. Podobná úroveň bola dosiahnutá v Belgicku, naopak v Holandsku došlo kvôli poklesu po roku 2007 k najväčšiemu prepadu medzi sledovanými krajinami:

Posledné obrázky zhrnuli vývoj cien nehnuteľností. Najviac sa od roku 2002 zvýšili vo Francúzsku a Belgicku, kde rast prevýšil 80%. Silný bol rast týchto cien aj vo Fínsku a Rakúsku. Ceny sú naopak blízko predvolenej úrovne v Holandsku a asi 20% nad touto úrovňou v Nemecku:

Komentár bol zverejnený na webe Patria.cz

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.