10.08.2014, 00:00

Jedni ho obdivujú, iní zatracujú. Sionizmus

Čo je to vlastne sionizmus? Vysvetľuje bývalý izraelský veľvyslanec v USA Michael B. Oren.

Uvedené je výťahom z "In Defense of Zionism". Autorom je Michael B. Oren, ktorý v rokoch 2009 - 2013 pôsobil ako izraelský veľvyslanec v USA. 

Pochádzajú z každého kúta Zeme - investiční bankári, farmári, počítačoví špecialisti, jazzoví bubeníci, profesori, mechanici. Nechajú svoje práce, opustia rodiny, vezmú na seba zle padnúce uniformy a prevezmú zbrane. Vedia, že niektorí z nich sa vrátia zmrzačenie, alebo sa nevrátia vôbec. Aj tak bez váhania a sťažností bránia svoj národ. Svoj život riskujú pre jednu ideu a tou je sionizmus. 

Sionizmus spočíva vo viere, že Židia by mali mať svoj vlastný štát v Izraeli. Pramení z viac ako 4 000 rokov histórie, ktorá tento národ spájala s jeho domovinou. Židia sú za túto vieru ochotní položiť život, inde vo svete ide ale pravdepodobne o najviac démonizovanú ideológiu. V Dánsku bolo na jednom transparente počas nedávnej demonštrácie napísané: "Všetci sionisti sú legitímnym cieľom kdekoľvek na svete." V jednej belgickej kaviarni zase visela ceduľa s nápisom: "Psy k nám môžu, ale sionisti v žiadnom prípade." 

V niektorých akademických kruhoch a médiách je sionizmus synonymom pre kolonializmus a imperializmus. Kritici z radov radikálnej pravice aj ľavice ho prirovnávajú k rasizmu či nacizmu. Na Blízkom východe je potom považovaný za najväčšiu ohavnosť na svete. Mnohí tam veria, že k holokaustu nikdy nedošlo, a keby áno, sionisti si ho zaslúžili. 

Prečo táto ideológia vyvoláva také rozhorčenie? Volanie ľudí po vlastnom štáte predsa príčinou byť nemôže. Najmä keď ide o národ, ktorý má za sebou storočie masakrov a prenasledovania. Možno je odpoveďou neobvyklý mix národnej identity, náboženstva a vernosti svojej krajine. Svoju rolu zohráva určite aj antisemitizmus. Ale nie všetka kritika sionizmu je bigotná. Pre rastúci počet Židov je sionizmus príliš militantný a nacionalistický. Rad ortodoxných Židov ho zasa považuje za nedostatočne nábožensky orientovaný. 

Ako sa môže tak široko kritizovaná a odmietaná myšlienka udržiavať pri živote? Odpoveď je jednoduchá: Sionizmus funguje. Pravdepodobnosť toho, že po celom svete roztrúsený národ vytvorí vlastný štát, je zvyčajne takmer nulová. Po celom svete vymierajú pôvodné jazyky, sionizmus ale oživil hebrejčinu, ktorá sa dnes používa viac než dánčina či fínčina. Sionistické organizácie zasadili stovky lesov a Izrael vďaka nim vstúpil do nového tisícročia s viac stromami ako na konci 19. storočia. Rodinné hodnoty umožnili dosiahnuť najvyššie tempa rastu populácie v modernom svete. Izrael kvitne, jeho populácia patrí podľa prieskumov medzi najspokojnejší na svete. Očakávaná dĺžka života je vyššia ako v USA a vo väčšine európskych krajín, čo je odrazom výnimočne dobrého systému zdravotnej starostlivosti. Izrael je tiež svetovým lídrom v oblasti inovácií. Demokratické ideály sionizmu vydržali tlak, ktorý inde viedol k puču a revolúciám. 

Pokiaľ by podobné úspechy dosiahli v Európe či v Amerike, bolo by to pozoruhodné. Ale sionizmus ich dosiahol v nehostinnom a dokonca veľmi nebezpečnom prostredí. Hovoríme o regióne plnom etnických a náboženských sporov a krviprelievania. To všetko by malo naznačovať, že sionizmus bude obdivovaný a nie zatracovaný. Namiesto obdivu je ale obviňovaný z toho, že šliape po pôvodnom obyvateľstve. Čo na tom, že pôvodne v tejto krajine žili Židia, a to tisíce rokov pred Palestínčanmi. Čo na tom, že v rokoch 1937, 1947, 2000 a 2008 dostali Palestínčania ponuku k rozdeleniu krajiny a oni ju odmietli, a to väčšinou násilne. A čo na tom, že aj dnes sú sionisti pripravení deliť sa o svoje dedičstvo výmenou za to, že bude uznaný židovský štát a bude dosiahnutý mier. 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.