Hľadači bublín radi poukazujú na to, že podľa cyklicky upraveného PE je teraz akciový trh masívne nafúknutý, prepálený, nadopovaný. Toto cyklicky upravené PE je známym meradlom používaným nemenej známym Robertom Shillerom a dáva do pomeru hodnotu indexu (P) a priemer ziskov za posledných desať rokov (E). Takto konštruovaná valuačná mierka má svoje prednosti a negatíva. Každopádne teraz skutočne kreslí obrázok, ktorý je pre americké medvede pohladením na duši. Aktuálny stav i história (mediány, minimá a maximá) vyzerajú na hlavných svetových trhoch podľa čerstvého grafu nasledovne:

Zdroj: FT

Fakty sú teda nasledovné: Žiadny z hlavných trhov nie je súčasnou valuáciou (červeno) blízko v histórii dosiahnutých maxím (z dot.com bubliny). Čo ale samo o sebe asi býkov neupokojí. Takisto sa žiadny trh nepohybuje veľmi blízko historických miním. Najrelevantnejšie je porovnanie s mediánom. Americký trh teraz túto métu znateľne pokoruje. Výraznejšie pod ňou je Japonsko, Španielsko a Francúzsko. Nemecko, UK, Austrália a Kanada sú zhruba na mediáne. Podľa týchto jednoduchých váh by sme teda tvrdili, že globálne "nevážené" trhy určite nijako prepálené nie sú, významnou "výnimkou" je ale trh americký, ktorý tvorí veľkú časť globálnej kapitalizácie.

Asi najvýznamnejšou námietkou proti tomuto PE nazývanému CAPE je podľa mňa to, že postupne dochádzalo k zmenám účtovných štandardov a dnešné "E" tak nie je príliš podobné tomu, čím bolo predtým. CAPE tak v USA už cca od roku 1990 ukazuje, že trh je príliš vysoko a môže to byť jednoducho kvôli tomu, že "E" sú nižšie, než by boli so starými účtovnými štandardmi. Pre mňa je CAPE zaujímavé z hľadiska skutočne dlhodobého vývoja a trendov, ale aj z hľadiska toho, čomu hovoríme dlhodobejšie investície (5, možno aj 10 rokov), veľmi použiteľné nie je. V podstate to isté hovorí aj pán Shiller. Z grafu je potom mimochodom tiež vidieť, že s výnimkou Japonska sú mediány valuácie relatívne blízko seba. Súčasná valuácia je potom geograficky znateľne rozhádzanejšia.

Bublina sa ale možno predsa len nájde ...

Baijnath Ramraika a Prashant Trivedi na nasledujúcom grafe ukazujú, že ziskové marže firiem v USA sú v súčasnosti viac ako dve smerodajné odchýlky od historického štandardu. Čo je spúšťač pre diskusiu nad tým, či sa skôr či neskôr začnú marže a zisky vracať k priemeru, alebo či došlo k štrukturálnej zmene a žiadny návrat sa nekoná. Ak by sme to chceli rozlúsknuť, museli by sme si okrem iného odpovedať na nasledujúce otázky:

Nakoľko je teraz relatívny útlm vyjednávacej sily práce daný cyklicky a nakoľko štrukturálne? Ak štrukturálne, nakoľko je to vyvolané technológiami a robotmi a nakoľko globalizáciou? Ak globalizáciou, koľko je ešte vo svetovej ekonomike lacnej práce, ktorá bude tlačiť dole aj cenu práce na vyspelých trhoch? Ako dlho môže pokračovať rast ziskov a tlak na mzdy bez toho, aby to už bolo spoločensky neúnosné? Ako je vysoká ziskovosť korporátneho sektora daná rastúcou monopolnou silou niektorých firiem? A našlo by sa toho viac. Odpovede jednoduché nie sú a preto nie je ani jasná odpoveď na to, či je to ohľadom ziskov "tentoraz inak".

Celkovo sa tu snažím ukázať, že ak niekto chce, palicu si na psa nájde - nájde si valuačnú mierku a "relevantné" historické obdobie, ktoré naznačí, že súčasné trhy sú v bubline. CAPE je typickým príkladom, ale aj to by podľa vyššie uvedeného maximálne naznačovalo, že excesy sa dejú len v USA. Ani tento valuačný extrém by tak okrem iného neobmedzoval tézu, že trhy po celom svete sú mimo akokoľvek prijateľnej ceny a valuácia kvôli tomu, že centrálne banky sledujú stimuláciu a inflácia sa (stále trochu záhadne) úplne preliala z trhu tovarov a služieb na trhy s aktívami.

Ak by sme za každú cenu chceli hovoriť o bubline (ako definíciu niečoho potenciálne nezdravého a škodlivého), mali by sme sa možno skôr zamerať na druhú tu spomínanú oblasť - relatívnu výšku korporátnych ziskov. Nie kvôli tomu, že by sme chceli motivovať k triednemu boju. Ale kvôli tomu, že v ekonomike platí "všetko s mierou". A je dosť dobre možné, že kombinácia vysokých ziskov recyklovaných do vysokých odkupov, relatívne nízkych reálnych investícií a relatívne slabého dopytu naznačuje, že optimum bolo prekročené. Ale ako som uviedol, aj tu by sme museli odpovedať mnoho otázok predtým, než by sme si urobili zodpovednejší silný záver.

Komentár bol zverejnený na stránke patria.cz.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.