Nadpis som si požičal z blogu Eda Yardeniho. Ten to o býkovi tvrdí na základe pohľadu na posledný vývoj amerických akcií. Teda konkrétne vývoja priemyselného indexu DJIA a "dopravného" indexu DJTA. Nepojdeme teda okolo steroidovej kaše a na oba sa pozrime:
Pán doktor píše, že skrz perspektívu Do teórie a historický vývoj je onen dopravný index DJTA dobrým indikátorom posunov celého trhu. Patria do neho aerolinky, kamiónová doprava, železnice, takže zmysel by táto úvaha dávať mala: Keď sa začne ekonomika "hýbať", prejaví sa to od fyzického pohybu na diaľniciach, železniciach, vo vzduchu i na vode (aj keď samozrejme môžeme dumať napríklad nad tým, aký dlhodobý vplyv má pohyb smerom k ekonomike služieb).
Uvedený graf si ale zaslúži pozornejší pohľad. DJTA bol pred poslednou krízou znateľne skeptickejší než celý DJIA a mal pravdu. Prepad oboch a prvý rast v roku 2009 bol cca zhodný, doprava sa ale vzápätí stáva opäť väčším skeptikom, či presnejšie povedané menším optimistom. Tento postoj sa opäť ukazuje ako relevantnejší. V podstate to isté sa deje aj v rokoch 2010, 2011 - miernejší optimizmus DJIA, ktorý je potvrdený následnou korekciou DJTA. Inak povedané, do tejto doby k sebe transport skutočne "priťahuje" celý trh, slúži ako predstihový indikátor korekcie a Do teórie skutočne funguje.
Situácia sa znateľne mení v roku 2012 a po ňom. Nie v tom, že by transport nebol opäť menším pesimistom - nožnice optimizmu sa medzi ním a celým trhom na čas dostávajú dokonca na rekordné maximá. Doteraz ale neprišiel onen krok, kedy sa celý trh posunie korekciou späť na menší optimizmus dopravného segmentu. Naopak, v posledných týždňoch prichádza prelomový prvok celej hry, kedy sa doprava doťahuje svojím optimizmom na celý trh.
Celé to ukazuje, ako môžu byť objektívne dáta interpretované dosť odlišným spôsobom. Pre pána Yardeniho (a pravdepodobne rad ďalších) je súčasná sila transportu dôkazom toho, že býk má ešte dlhú cestu pred sebou (tj Do teórie stále funguje a teraz ukazuje na ďalšiu udržateľnú raly bez korekcie). Nadpis by ale trochu paradoxne indikoval skôr opačnú logiku: Trh porastie, ale je na steroidoch - optimizmus je prehnaný a Dow teórie teraz prestala fungovať. Čitateľ mojich príspevkov vie, že tu sa nedočíta populárne úvahy o tom, ako sú teraz trhy len likviditou nafúknutými bublinami. Dôvodom je okrem technických faktorov aj to, že likvidita sama bublinu nenafúkne - fúkať musia investori svojím optimizmom. A toho dnes skutočne nie je málo.
Pozrime sa na súčasnú valuáciu - tu sa pozeráme väčšinou na index S&P 500. Pri ňom už niekoľko mesiacov poukazujem na to, že valuácia je napätá a zdá sa, že k podobnému záveru prichádza aj trh. PE sa tak stabilizovalo niečo pod 16, čo je akási rezistencia aj pre veľkých optimistov fungujúcich cca od roku 2005 (predtým PE klesalo z technologických bublín). Zaujímavé je to, že ešte nafúknutejšie valuácie malých a stredných spoločností už prešli minikorekciou. Platí to najmä o S&P 600 SmallCap, kde PE za posledné týždne kleslo z nejakých 19,5 na cca 18 (teda o významných 7 - 8%).
Možno, že PE pri päťstovek podobný osud nečaká - menšie spoločnosti boli koniec koncov na steroidoch optimizmu znateľne viac. Rozhodujúci bude samozrejme vývoj ziskov. Tie sú, ako dobre známe, na výnimočne vysokých úrovniach, čo sa týka ich podielu na celkových príjmoch (čo ekonomike moc nepomáha). Najzdravší pre všetkých by teda bol rast ziskov ťahaný rastom celej ekonomiky. V USA, kde reálne "hrozí" pozitívny ponukový šok a jeho dlhodobé efekty, to je splniteľné. Dôležité sú len konkrétne čísla - očakávania ziskov na akciu v S&P 500 nám doklesala pod 120 USD, zisky pre rok 2015 pod 135 USD. Ak by teda valuácie zostali rovnaké a zisky tejto méty skutočne dosiahli, utiahnu cca 12% posilnenie trhu.
A čo hovorí pohľad na PEG (teda pomer PE a očakávaného dlhodobejšieho rastu ziskov)? Tu vidíme, že teraz sa pohybujeme na úrovni 1,35. Pri indexe S&P 500 funguje úroveň 1 (teda PE na úrovni dlhodobého rastu) ako pomerne slušný support - od roku 87 sa od nej odrazil štyrikrát a nezostal pod ňou pritom dlhšie ako cca rok (v roku 1988). Rezistencia sa naopak objavuje niekde okolo úrovne 1,6 (97, 01, 04, 09). Súčasné hodnoty ale aj v minulosti niekoľkokrát zafungovali ako rezistencia, po ktorej prišla korekcia PEG (roky 87, 93, 94, 04, 07). Takže ani tu sa o nedostatku optimizmu hovoriť veľmi nedá.