Podľa mňa trpíme široko rozšírenou neschopnosťou rozlišovať medzi tým, aké dobré máme nástroje a systémy a ako dobre sme schopní ich využívať. Rozdiel je pritom kľúčový: Aj s veľmi kvalitným vozidlom môžem zlým riadením skončiť v priekope. Alebo zlou navigáciou v úplne inej destinácii. Môžem mať dobré kachle, pokiaľ ale nedokážem zakúriť, nezohrejem sa. Môžem mať kvalitnú whisky, pokiaľ ale nepoznám mieru ... Je ľahké tvrdiť, že za zlý koniec môže alkohol, auto, kachle, atď. Až na to, že to nie je pravda. A ak sa aj napriek tomu zameriame na to, že je potrebné zmeniť značku, stroj, či nástroj, nič sa nezmení a len márnime čas. Tieto príklady sú samozrejme len rozcvičkou na niečo väčšie - domnievam sa totiž, že ten istý princíp platí aj pre  kapitalizmus (a dokonca aj demokraciu).

Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. Nie je to však vina kapitalizmu. Snímka: Reuters

Už niekoľko rokov u nás môžeme počuť múdrostí o tom, ako nás kapitalizmus vedie ku konzumu, k odcudzeniu, strate ľudskosti, človečenstva. Znie to hlboko a v podstate dennodenne by sme našli nejeden "dôkaz". Pri detailnom pohľade sa ale dôkaz rozpadá - teda dôkaz toho, že na vine je kapitalizmus. Inak povedané, že na vine je "vlastníctvo majetku a výrobných prostriedkov súkromnými osobami a nie celou spoločnosťou (teda nikým a podľa toho to aj vyzerá)". V skutočnosti ale opäť žalujeme dopravný prostriedok z toho, kam sme sa s ním dostali.

Z iného súdka môže byť výhrada, že kapitalizmus dnešnej doby nie je schopný zabezpečiť "rozumné" rozdelenie príjmov a bohatstva v spoločnosti. U nás to nie je taký pálčivý problém, ale napríklad v USA veľmi. Ide o ono diskutované 1% (alebo maximálne 10%), ktorého bohatstvo prudko rastie, zatiaľ čo zvyšok stagnuje, či dokonca bojuje. Tu sme skutočne v bode, kedy sa zameslíme, či so samotným autom nie je niečo zle a treba mu razantne siahnuť na konštrukciu (prerozdelenie príjmov). Ale ani tu to podľa mňa nie je jasné. Zoberme si typický príklad:

Riaditelia firiem v USA v roku 2013 v priemere zarobili 331 krát vyšší plat ako ich zamestnanci. V prípade veľkých firiem bude toto číslo ešte oveľa vyššie. Na jednej strane sa nedá objektívne určiť, aký plat vrcholového manažmentu je zodpovedajúci. A nepochybujem o tom, že v niektorých firmách je osobnosť riaditeľa hlavným faktorom úspechu, či dokonca prežitia. Na druhej strane môžeme mať vážne pochybnosti o tom, že prínos lídrov vo firmách je plošne skutočne taký, že by ich odmeny mali byť stonásobkom odmien bežných zamestnancov. Ide o komplexný problém, ale v jadre sa ponúka otázka:

Ide o to, že by kapitalizmus a trh nebol toto schopný nikdy riešiť, alebo mu to z nejakého dôvodu (opäť) nedovolíme? Príčiny onoho "nedovolíme" môžu byť rôzne, od našich vzorcov uvažovania, predstáv, zabehnutých mechanizmov až po reguláciu. Ak to trh riešiť nedokáže, mali by sme regulovať. Ak dokáže, ale my mu hádžeme polená pod nohy, regulácia je len ďalším polenom. A podobných podnetov k uvažovaniu je samozrejme omnoho viac. Vrátane podľa mňa dosť pochybných a niekedy až alibistických sťažností na to, ako z nás kapitalizmus po roku 89 urobil konzumentov. On nám to umožnil a v tom je veľký rozdiel. A zlá diagnóza vedie len ku stav zhoršujúcej liečbe.

Ja sám považujem kapitalizmus (ale i demokraciu) za takých fackovacích panákov, ktorí by radi ukázali, čo v nich je, ale my im to komplikujeme. Nájdeme na nich každú blchu a upierame im to, čo dokázali. Na záver, hoci ešte nezačínajú silvestrovské oslavy, si teda dajme pohárik šampanského. Aj tak nám nebude veľmi chutiť, pretože ide o nápoj Marxov, revolučný a teda nie veľmi  pokojný.

Graf ukazuje rozdelenie bohatstva vo svete. Ide od najbohatších 20%, ktoré držia asi 83% svetového majetku, až po najchudobnejších 20%, ktoré držia asi 1,4% majetku. S väčšinou čitateľov sa asi zhodneme na tom, že v grafe opísané rozdelenie je veľmi nezdravé (prenesene aj doslova). Revolucionári budú asi uvažovať o tom, ako z hornej časti "pohára" vypustiť čo najviac do tej spodnej. A o kapitalistovi budú tvrdiť, že premýšľa o tom, ako spodok ešte viac vyžmýkať tak, aby sa ešte viac presunulo hore. Lenže to je omyl. Pravý kapitalista premýšľa, ako z toho pohára na šampanské urobiť pollitrák, či ešte lepšie litrák. Inak povedané, premýšľa o tom, ako v spodnej časti nádoby prestať efektívnemu systému hádzať polená pod nohy. Popis pod grafom implikuje, že Marx mal pravdu. Problém je v tom, že graf je taký, aký je, kvôli rozšírenej absencii kapitalizmu a slobodných trhov (bez korupcie, lobystov, záujmových skupín, absurdných dotácií ...) a nie kvôli ich dominancii.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.