Angela Merkelová a Alexander Stubb tvrdia, že európski veritelia by nemali niesť zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia ohľadom toho, komu požičiavali. Presne takto to teda nepovedali. Merkelová v Davose hovorila o tom, že zodpovednosť za svoje dlhy nesie Grécko a Nemecko mu nemá v úmysle zľaviť z výšky celkových záväzkov. Alexander Stubb z Fínska tiež zaujal tvrdý postoj a okrem iného uviedol, že Gréci si musia byť vedomí toho, aké zložité by bolo odpustiť im nejaké dlhy. Grécko má podľa neho len tri možnosti: Môže pokračovať smerom, ktorým sa uberá teraz, alebo prejsť "dlhým obdobím nestability". Poslednou možnosťou je chaotický odchod z eurozóny.
Historická snímka z čias hyperinflácie vo Weimarskej republike.
Zdalo by sa, že grécke problémy so splácaním dlhov sú v Európe najhoršie v histórii. Nie je to však tak. V rozhovore pre Der Spiegel na to pred časom poukázal nemecký historik Albrecht Ritschl. Ten okrem iného uviedol, že neexistuje žiadny rozumný základ pre to, aby Nemecko v súčasnej ekonomickej debate o ďalšom vývoji v eurozóne vystupovalo ako hlavná autorita. Podľa neho bolo Nemecko "zodpovedné za najväčšie štátne bankroty v dvadsiatom storočí". Len vďaka Spojeným štátom, ktoré po oboch svetových vojnách "obetovali veľké množstvo peňazí", dosiahlo Nemecko finančnú stabilitu a pozíciu v Európe, ktoré sa teší aj dnes. Na to sa podľa historika často zabúda.
"Medzi rokmi 1924-1929 žila Weimarská republika z úverov a požičala si dokonca aj peniaze, ktoré potrebovala na vojnové reparácie. Táto úverová pyramída skolabovala počas ekonomickej krízy v roku 1931. Peniaze došli a Spojené štáty tým utrpeli veľké straty. Vplyv na globálnu ekonomiku bol devastačný. Po druhej svetovej vojne to bolo podobné, ale Spojené štáty podnikli kroky, ktoré zabránili vysokým reparáciám. Nemecku tento krok zachránil krk a išlo o základ takzvaného Wirtschaftswunder - ekonomického zázraku, ktorý sa začal v päťdesiatych rokoch. Zároveň to však znamenalo, že reparácií sa museli vzdať aj obete nemeckej okupácie, vrátane Grécka, "uvádza historik.
Podľa Ritschla malo nemecké nesplácanie úverov v tridsiatych rokoch podobný vplyv na americkú ekonomiku ako finančná kríza roku 2008. V porovnaní s tým sú súčasné problémy, ktoré má so splácaním dlhov Grécko, "bezvýznamné". Podľa historika sa dá dokonca povedať, že "čo sa týka dlhu, sú Nemci králi". Táto krajina je totiž v dvadsiatom storočí najväčším "dlhovým previnilcom". V minulom storočí bola minimálne trikrát insolventná, vrátane zníženia dlhov v roku 1953. A Nemecko dokonca prešlo obdobím nesplácania dlhov v roku 1990. Helmut Kohl totiž odmietol implementovať zmeny v dohode o dlhoch z Londýna z roku 1953. Nemecko tak po roku 1990 už reparácie neplatilo a nespláca ani úvery a náklady spojené s okupáciou v krajinách, ktoré počas druhej svetovej vojny obsadilo. Opäť sa to týka aj Grécka.
Na záver historik hovorí: "V Nemecku je veľmi rozšírený nebezpečný protigrécky sentiment. Nemecký úspech bol ale možný len vďaka tomu, že mu boli odpustené dlhy a reparácie. V Grécku nikto nezabudol na to, že jeho úspechy sú odrazom veľkorysosti iných krajín. Pokiaľ ale bude Nemecko neústupné, nakoniec sa na svetlo vytiahnu aj staré účty. "