Keď minulý týždeň Spojené štáty so svojimi spojencami pohrozili Rusku ďalšími sankciami, zlato začalo opäť posilňovať. Dopyt po ňom ale živí aj vývoj v Japonsku. Zvýšenie dane z obratu totiž vedie Japoncov k tomu, že nakupujú zlaté zliatky. Súčasná daňová sadzba totiž dosahuje 5 percent, prvého apríla ale vzrastie na 8 percent. Pred obchodmi sa tak tvoria zástupy a ľudia čakajú aj hodiny na to, aby si zakúpili zlatý zliatok.
Japonský premiér Šinzó Abe implementoval rad radikálnych reforiem, ktorým sa v súhrne hovorí Abenomika. Ich cieľom je aj oslabenie japonského jenu a podpora celej ekonomiky. To celkovo zvyšuje dopyt po zlate. Niektorí analytici dokonca tvrdia, že ľudia sa nákupom zlata pripravujú na najhorší scenár, ktorým by bolo zlyhanie Abenomiky. Zlato tak v Japonsku naberá na význame ako nástroj na zabezpečenie sa proti inflácii a ochrany bohatstva. Podľa niektorých názorov by peniaze tiekli do zlata aj v prípade, keby sa ekonomika dostala späť do deflácie.
Ekonómovia sa líšia v názoroch na to, ako sa ekonomika vysporiada s veľmi nepopulárnym rastom sadzby dane z obratu. Cieľom tohto zvýšenia je stabilizácia obrovskej dlhovej záťaže japonskej vlády. Naposledy sa vláda o zvýšenie sadzby pokúsila v roku 1997, potom ale prišla hlboká recesia. Japonský hlad po zlate teraz kontrastuje s celkovou náladou vo svete - cena žltého kovu v minulom roku klesla o 28 percent a tým skončil 12-ročný býčí trh.
Najpopulárnejším fondom zameriavajúcim sa na zlato je v Japonsku The Fruit of Gold ETF, ktorý spravuje Mitsubishi UFJ Trust and Banking. Jeho investície do zlata vzrástli z 5,6 ton v decembri 2012, kedy sa Abe chopil funkcie, na súčasných 6,9 ton zlata. Pred rokom mal fond 9849 klientov, teraz je to 15243 klientov. Obchodníci teraz odporúčajú, aby ľudia pred zvýšením daňovej sadzby zlato ďalej nakupovali a obmedzili riziká spojené s držaním aktív denominovaných v jenoch. Vývoj v Japonsku ale situáciu na svetovom trhu pravdepodobne neovplyvní.
(Zdroj: FT)