19.07.2015, 15:21

Putin je podobný Hitlerovi, tvrdí politológ. A ponúkol riešenie krízy na Ukrajine

Zbigniew Brzezinski hovorí o novej studenej vojne. Podľa neho ale pravdepodobnosť jej premeny na vojnu "horúcu" je stále malá.

Zbigniew Brzezinski je politológ, ktorý pôsobil ako bezpečnostný poradca Jimmyho Cartera. Dnes hovorí o novej studenej vojne, aj keď v rozhovore pre Der Spiegel uviedol, že pravdepodobnosť jej premeny na vojnu "horúcu" je stále malá. Nedomnieva sa však, že by táto nová studená vojna mala trvať podobne dlho ako tá predchádzajúca.

"Veci sa v súčasnosti hýbu oveľa rýchlejšie, vonkajšie tlaky sú oveľa výraznejšie. Pokiaľ bude súčasný konflikt na Ukrajine pokračovať, ale nedôjde k jej kolapsu, vnútorné sily v Rusku donútia jeho vedenie k hľadaniu alternatív. To platí, či už bude toto vedenie predstavovať ktokoľvek," myslí si politológ. A dúfa, že "Putin je dosť šikovný na to, aby o týchtoalternatívach začal premýšľať dostatočne skoro a nečakal, keď už bude príliš neskoro".

Podľa Brzezinskiho Putin je skutočne šikovný, ale na druhej strane nie je vôbec jasné, prečo sa "v podstate zámerne snaží znepriateliť si viac ako 40 miliónov ľudí v susednej krajine, ktorá až donedávna voči Rusku necítila žiadnu nenávisť".

Ohľadom vyslania amerických vojakov a zbraní do východnej Európy a do pobaltských krajín politológ mieni, že ide o "otázku akcie a reakcie".

Vojnu si podľa svojich slov nepraje, ale tiež nemieni byť zastrašený tvrdeniami, že symetrická reakcia by bola tým, čo by začalo ozbrojený konflikt. Ten by naopak podľa neho skôr vyvolalo to, keby žiadna reakcia na ruské kroky neprišla.



Na otázku, či by sa reakcia Západu nehodila Putinovi v jeho domácej protizápadnej propagande, politológ odpovedá: "Podobný argument mohol znieť v čase, keď Hitler vykonal inváziu do Sudet či do Rakúska. Medzi Hitlerom a Putinom možno podľa neho nájsť určité podobnosti, ale existujú aj rozdiely.

Hitlera napríklad nikdy nezaujímalo osobné bohatstvo. Naopak Putinov "vedľajší záujem" je "zarobiť veľa peňazí". Čo môže viesť k "určitej stabilizácii a upokojeniu vášní". Veľmi znepokojujúce je naopak to, že ide o "hráča".

Ak Rusko zaútočí na pobaltské krajiny, NATO podľa Brzezinskiho pôjde do vojny, pretože taká reakcia je "dôvodom jeho existencie". Keby tak neurobilo, bolo by to podľa neho rovnaké, ako keby niekto zavesil na vstupné dvere svojho domu ceduľu s nápisom: „Nie sme doma, dvere nie sú zamknuté."

Pew Research Center uvádza, že podľa posledného výskumu sa 58 percent Nemcov nedomnieva, že by Nemecko použilo vojenskú silu k obrane inej krajiny NATO v prípade, že by na ňu Rusko zaútočilo. Koľko Nemcov by ale povedalo, že keby bol útok vedený proti nim, Spojené štáty by im nemali pomôcť, pýta sa Brzezinski.

"Podobnými názory sa príliš netrápim, pretože sa menia s tým, ako sa menia okolnosti. Pozrite sa na Litvu. Ide o veľmi malú krajinu, ktorá ale oznámila, že sa proste bude brániť. Nemci by sa mali hanbiť. Ale ja si myslím, že by bojovali a urobili by tak aj tí, ktorí s tým teraz nesúhlasia," hovorí Brzezinski.

Angela Merkelová si podľa jeho názoru vedie veľmi dobre, Ukrajina by ale mala zo Západu dostať pomoc aj ohľadom zbraní. "Ak niekto chce zabrať nejakú krajinu, musí zabrať veľké mestá. To je veľmi náročné, ak sa tieto mestá dobre bráni," hovorí politológ.

Podľa Brzezinskiho bude nakoniec kríza na Ukrajine vyriešená "akomodáciou". Jej rámec bude pripomínať vzťah, ktorý už po celé desaťročia zaisťuje stabilitu a mier medzi Ruskom a Fínskom.

Ukrajina by mala mať slobodnú voľbu ohľadom jej politickej identity, politickej filozofie a inštitúcií, vrátane užšieho vzťahu s Európou. Politológ ale dodáva, že "Rusko tiež musí dostať dôveryhodné záruky, že sa nestane členskou krajinou NATO".

 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.