Do popredia diskusií sa dostáva téma zvýšenia minimálnej mzdy. Tá je predsa len určitým neuralgickým bodom.
Nie je potrebné rozoberať, že základná ekonomická logika, od ktorej je dobré sa odpichnúť, minimálnu mzdu a nedajbože jej zvyšovanie, odsúdi: Ak zavedieme nejakú minimálnu cenu, má to zmysel len na úrovni, ktorá je nad cenou čistiacou daný segment trhu. Výsledok je potom taký, že minimálnou cenou obmedzujeme dopytované množstvo – v porovnaní s trh čistiacou cenou. Pokiaľ ide o prácu, obmedzujeme množstvo žiadanej práce.
Samozrejme, že na túto základnú úvahu z dokonalého sveta môžeme zavesiť rad fikcií i reálií (sklony kriviek ponuky a dopytu, segmentáciu, informačnú asymetriu...) a výsledok bude veľmi premenlivý. Práve preto je dobré sa obrátiť k tomu, čo hovorí svet.
To, čo som čítal ja, je štúdia s názvom, ktorý by nemohol byť výstižnejší: Minimum Wages and Employment. Ide o zhrnutie štúdií uskutočnených od 90. rokov. Záver je taký, že skutočne existuje široké spektrum názorov, konsenzus nie. Autori však tiež tvrdia, že: „Významná väčšina skúmaných štúdií ukazuje negatívny vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť“. Platí to pre Spojené štáty aj pre ďalšie krajiny. Silný efekt je viditeľný najmä v segmentoch zamestnancov s nižšou kvalifikáciou. Naopak, štúdie, ktoré by poukazovali na pozitívny vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť, v podstate neexistujú. Problematika minimálnej mzdy určite nie je triviálna a nechcem naznačovať, že odpovede sú jednoduché. Zdá sa však, že základná logika tu proste funguje.
Na jedno z netradičných rozšírení logiky minimálnej mzdy nedávno poukázal Paul Krugman. V jadre ide o to, že „až donedávna prevládal názor, že vplyv technológií na pracujúcich je pozitívny. Nie všetci ťažili z ich prínosov. Predpokladalo sa však, že s klesajúcim dopytom po menej kvalifikovaných zamestnancoch rastie dopyt po pracovníkoch s vyššou kvalifikáciou. Riešením tak bolo viac vzdelania. Teraz sa však ukazuje, že tento pohľad má chybičky krásy. Vzdelanie dnes už riešením rastúcej príjmovej nerovnosti nie je. Ak chceme vytvoriť niečo, čo sa aspoň podobá spoločnosti strednej triedy, musíme vytvoriť silnú sociálnu záchrannú sieť. Tá ručí nielen za zdravotnú starostlivosť, ale aj minimálny príjem.“
Pre nás, ktorí za základ dobre fungujúcej ekonomiky považujeme slobodne fungujúce trhy, je to na prvé prečítanie asi dosť ťažko stráviteľné. Ideálne by bolo, ak by sme všetci mali dosť veľký podiel vo firmách na to, aby sa naše mzdové problémy kompenzovali vyšším podielom ziskov na príjmoch. Tým, samozrejme, nemám na mysli znárodnenie, ale jeho pravý a omnoho humánnejší opak – kapitalizmus s veľmi rozvinutou a všetkým prospievajúcou akciovou kultúrou. Do tohto ideálu však máme ešte ďaleko, zatiaľ čo problém vtieravo klope na dvere. Takže netradičných úvah na tému maximalizácie minimálnej mzdy bude podľa mňa viac a viac.
Jiří Soustružník
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk Spravodajstvo: www.patria.cz