Nezisková organizácie Košice 2013 -- nový subjekt, ktorý prevzal správu a realizáciu projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), predstavil seba a štruktúru zámerov, ktoré sa zrodili v projektovej kancelárii. Projekt počíta s tým, že sa do roku 2013 uskutočnia investície za 80 miliónov eur (2,5 mld. Sk). Hlavným "požieračom" peňazí má byť rekonštrukcia troch kasárenských budov v areáli bývalého zásobovacieho skladu armády. Predstava je veľkolepá, no ani s prispením 53 percent z európskych fondov to nemusí byť bez rizika, lebo kofinancovanie v dnešných úzkostiach hľadania výdatného prameňa doma je skôr ilúzia ako realita.
Prestavba areálu baní na vŕšku zvanom Bankov na zónu kultúry a oddychu je skôr hazard (s rizikom tunela) ako luxus. Predstava mladej dámy z projektovej kancelárie o tom, že premenou bývalých výmenníkových staníc tepla na kultúrne účely sa podarí "odlákať ľudí od telenoviel" do týchto buniek, má od reality tak ďaleko, ako má blízko k hniezdočkám drogovo závislých zúfalcov, o ich aktivite totiž pochybovať nemožno.
Umeleckou riaditeľkou projektovej kancelárie je z Bratislavy hosťujúca dramaturgička Zora Jaurová. Jej ambiciózne artikulované aktivity nemajú chybu v aktuálnom jazyku a v štádiu zrodu ani v nastavených programoch, ale proces uskutočňovania náročných zámerov nie je o tom, ako sa udiala ich prezentácia, ani o predčasnom spochybňovaní schopnosti naplniť ideu EHMK živou vodou priamo z prameňa. Hrozí však, a to nie je nič neobvyklé, že po skvelom úspechu Košíc v kandidatúre miest (údajne s jednou z najlepších prezentácií od zrodu idey EHMK) mladému tímu nadšených organizátorov nikto nič neodpustí už pri najmenšom zlyhaní.
Realizátorov čaká náročný proces konfrontácie projektu s realitou možností, to v prvom rade, no nie až na konci je nonstop otváranie sa verejnosti, ktorá je znova (podobne to bolo v štádiu uchádzania sa o titul) akosi bokom bez relevantných možností prehovoriť do projektov nastavených už do nezvratných koordinátov. Pri prezentácii nebolo prítomné mesto! Kde bol primátor a prečo neprišli starostovia 22 mestských častí? Kde boli riaditelia najvýznamnejších kultúrnych a umeleckých inštitúcií mesta a kraja (okrem riaditeľov Štátnej filharmónie a Bábkového divadla neprišiel nikto)? Aká bude väzba medzi mestom, jej inštitúciami a neziskovou organizáciou? Ako sa podelí zodpovednosť za (zle)investované peniaze?
Ako sa budú integrovať projektované zámery do súradníc jestvujúcej kultúry?
Troška iný level, ale dôležitý: kultúra hodná na videnie aj v Európe sa nezačína rodiť dosiahnutím názvu EHMK v roku 2013, lebo je tu prítomná v najrozmanitejších podobách viac storočí. Košice disponujú dedičstvom viacerých národných kultúr. Pred 220 rokmi Ferenc Kazinczy (práve tu napísal prvý preklad Hamleta v Uhorsku) sa vyjadril, že Košice boli hlavným mestom kultúry v súvekom Uhorsku. Košický projekt je prevažne technokratický, budovateľský a okrem menovite spomínaného Sándora Márai sa neodvoláva na iné väzby. Košická opera, osobitne balet a filharmónia, hosťujú v európskych mestách, žiaľ, nemajú túto možnosť posledné výstavy výtvarníkov avantgardy a postavangardy. Projekty EHMK ako keby ani nestáli o to, aby neboli odpojené od erbových zariadení mesta. Len mimochodom: deň pred prezentáciou EHMK (4. decembra) otvorili v Košiciach Palác knihy Panta Rhei v bývalom sídle Ústavného súdu. Budova známa ako Forgáčovský palác sa stala domovom veľkolepého kníhkupectva, aké nemá páru na Slovensku. Ani slovko napadlo o tom, že áno, takto si predstavujeme premenu Košíc na EHMK. Aj biznis môže mať ušľachtilý charakter i ideu.
Charakteru projektu by mala zodpovedať aj závažná myšlienka, posolstvo z minulosti do budúcnosti, z mesta do sveta, urbi et orbi, napríklad memoriál holokaustu. Šesťdesiattri (!) rokov sa nezmohlo mesto ani na pamätnú tabuľu pripomínajúcu z námestia odvlečených Židov. Aj po vybudovaní auparku zostane námestie bez tohto ohlasu námestím hanby. Žeby to nespadalo ani do rozmeru EHMK a kultúry vôbec?
V minulých dňoch mestský súd v Pécsi rozhodol, že mesto je povinné sprístupniť verejnosti štúdiu o uskutočniteľnosti EHMK Pécs 2010. Kto sleduje investičné aktivity tohto mesta po získaní titulu na rok 2010, vie si predstaviť, do akého klbka ťažkostí sa môžu zamotať skvelé plány. Čo by však bolo hodné pozornosti, nie sú lokálne problémy s investíciami a to, ako ich mesto prekonáva (mimochodom: budova divadla v Pécsi sa náramne ponáša na košickú, obidve totiž projektoval ten istý Adolf Lang), ale ipso facto: vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektov. To by stálo zadať od neziskovky nezávislej firme, nech by bola aj z Prešova, ktorého partnerstvom bolo podmienené priznanie titulu Košiciam. O Prešove nikto ani nemukol, avšak teraz to ešte Brusel nesleduje. Ambiciózny projektový tím si dôveru zaslúži, zatiaľ. Keďže aj programované ciele v rámci EHMK sú o zmenách, náramne by sa hodilo neignorovať, ale prevziať ideu knižného paláca, ktorý nesie gnómu z Herakleitovho učenia o tom, že všetko plynie, všetko sa mení, "panta rei".
Tibor Ferko, dramaturg a publicista