Na posúdenie nešváru v Dunajskej Strede, ale aj iných konfliktov, nie je pre maďarskú politickú garnitúru relevantné, čo povedia Robert Fico, Dušan Čaplovič, Robert Kaliňák či Ján Kubiš, ale to, čo sa dozvedia od Pála Csákyho a Miklósa Duraya (od Bélu Bugára ani nie). Neznamená to, že predstavitelia Slovenska nemajú reagovať na dotyky s horúcou témou v susedských vzťahoch, neznamená to však ani vyhnúť sa dialógu, hoci aj s tvrdým jadrom SMK. Aj v prípadoch jej nekonsenzuálneho prístupu k aktuálnemu problému platí Masarykov postulát, že demokracia je diskusia.
Keď sa líder SMK Pál Csáky ignorantsky vyjadrí o uznesení parlamentu, podľa ktorého majú poslanci SMK dodržiavať svoje poslanecké sľuby, že je to zdrap papiera a odmieta dialóg na parlamentnej pôde, ide o hrubú intoleranciu politickej elity etnickej menšiny, čo by až také tragické ani nebolo, keby s týmto aktom nesúvisela aj jej neprítomnosť pri možnosti obhajovať (síce neobhájiteľné) hosťovanie v parlamente cudzej krajiny.
Charakteristická je promptná reakcia maďarských médií na dunajskostredský konflikt so slovenskými zákonmi. To, že v Maďarsku povoľuje zákon hajlovanie a iné rasistické prejavy, neznamená strpieť to isté v susednom štáte. Maďarskí športoví novinári, ktorí boli hupkom vyslaní svojimi redakciami na zápas, už na druhý deň v nedeľu ráno o pol siedmej vo verejnoprávnej televízii M1 zhodne hovorili, že išli na miesto činu, lebo vedeli či tušili, že provokáciu vyvolá slovenská polícia. Na spodku obrazu im sekundoval priebežne forsírovaný text o tom, že jeden muž zomrel. Týchto novinárov nemožno považovať za extrémistov ani radikálov, ale hovorili tak, ako keby nimi boli. Pre nich je DAC maďarské mužstvo, a to sú, prosím, profíci. Čo sa potom dá očakávať od ľudí v Maďarsku, ktorí na zápase neboli a sú odkázaní len na informácie z médií? Komerčná televízia ATV v diskusnom programe Domino sprístupnila aj názor politológa, že nešvár vyprovokovali extrémisti z Maďarska. V relácii Fórum, v súbežne publikovaných textoch bola aj otázka, čo robili maďarské zástavy s mapou Veľkého Maďarska na štadióne v Dunajskej Strede? Na to sme sa však odpoveď od Pála Csákyho, lídra SMK, nedozvedeli, nedištancoval sa ani od hajlovania, čo napríklad József Berényi v Sobotných dialógoch (s Jánom Kubišom) v Slovenskom rozhlase urobil.
Pochopenie právnej kvalifikácie zásahu podľa slovenskej legislatívy má relevantný význam, tak pre nápravu vzťahov medzi susedmi a eo ipso pre vnútorné pomery v SMK. Tam je pes zakopaný. Kým sa nevyšle odtiaľ pozitívny signál k domácim politickým partnerom a to isté do Budapešti, bude sa aj naďalej sadiť Csákyho a Durayova repka, z ktorej však nemôže zakvitnúť kvet na panenský olej. V SMK sa lisuje odpoveď na danú tému: ako ďaleko chce strana zájsť pri naháňaní sa za svojimi bludnými predstavami o spolužití, a koľko pozitívnej diskriminácie treba na to, aby boli SMK i Budapešť dosť najedené výsadami demokracie pre etnické menšiny žijúce na Slovensku?
V prípade jazykových lapsusov v maďarských vlastivedných učebniciach ťahá slovenská strana za kratší koniec. Právo na sebaurčenie jazyka v norme autochtónneho národa, nech by žil hoci aj na Honolulu, nie je vec rigoróznej či liberálnej menšinovej politiky, ale je daný jedine a zvrchovane zákonom schváleného pravidla slovenského, resp. maďarského jazyka.
Našich politikov by mohli zaujímať aj slovenské geografické názvy v cudzojazyčných knihách a publikáciách vydávaných v Maďarsku. Nie je na to legislatíva, aby sme sa mohli domáhať zmeny, a koniec koncov ani u nás sa vždy nepridržiavame originálu, tiež používame slovenské ekvivalenty. Podobne ako v prípade učebníc je holý nezmysel, keď v Maďarsku vydaná kniha v anglickom jazyku nepoužíva názvy slovenských miest a potom čítame: View of Pozsony, The Castle of Árva (Orava), View of Selmecbánya (Banská Štiavnica), The gate of Körmöcbánya (Banská Kremnica). Platí to však iba pri slovenských názvoch, lebo pri maďarskom názve Bécs látképe figuruje View of Vienna, a nie of Bécs (in: Dunai vázlatok, Sketches on the Danube, vyd. Közép-európai Kulturális Intézet). Na Stredoeurópsky kultúrny inštitút to nevrhá dobré svetlo.
Keby bol Pál Csáky mierotvorca vzťahov a nie pôvodca hašterenia, mohol by sa stať mediátorom takejto témy, aj keď nejde o učebnice. To by však musel pochopiť údel maďarského etnika tu i inde mimo jeho pravlasti v takom duchu, ako bol schopný inak kontroverzný politik gróf János Eszterházy, keď sa vyjadril, že "prijímame osud menšiny v tejto krajine". (in: Új hírek, júl 1940).
Tibor Ferko, dramaturg a publicista