StoryEditor

Slabá či silná, pre ľudí drahá

30.05.2008, 00:00

Euro bude, konverzný kurz stanoví Rada EÚ. Hotovo. Z dvoch dôvodov však má význam o téme aj tak ešte niečo povedať. Po prvé, slovenská strana bude mať dôležité slovo pri určení konverzného kurzu a zdá sa, že "vyráža do boja“ s minimálne spochybňovanou predstavou výhodnosti čo najsilnejšieho kurzu. Po druhé, každú široko sledovanú udalosť v ekonomike je vhodné využiť na osvetu - v konečnom dôsledku o úspešnosti krajiny rozhoduje to, ako dobre rozumie dnešnej realite kritická masa spoločnosti.

Kurz koruny je jej cenou. Aj preň platí, že pre krajinu najlepšou úrovňou je úroveň trhová, nie taká, ktorú vyhádajú medzi sebou "spotrebitelia a producenti“, či nebodaj "ľudia a exportéri“. V prípade trhu s automobilmi už by len málokto tvrdil, že umelo vyššie ceny áut sú vždy dobré pre výrobcu, nižšie zasa pre zákazníka. Pokiaľ zákonom či iným netrhovým nástrojom zvýšime cenu nad trhovú úroveň, dosiahneme obmedzenie dopytu, teda aj výroby, spoločnosť bude mať zrejme menej áut a tie budú drahšie. Podobne dopadneme, ak ceny znížime. Ibaže najprv klesne výroba. Neplatí, že pre výrobcu je vždy dobrá čo najvyššia a pre spotrebiteľa čo najnižšia cena. Ani to, že najlepšia cena je akýsi priemer ich záujmov dohodnutý napríklad v tripartitnej kancelárii. Ani v prípade kurzu. Veľmi slabá koruna by viedla k problémom. Príjmy aj ceny by zrazu boli na veľmi nízkej úrovni a bolo by isté, že budú rásť a spôsobovať vysokú infláciu.

Ekonomika by sa iste prispôsobila, nebolo by to však zadarmo. Veľmi silná koruna - preženiem - ak by sa menila za jedno euro, by určite spôsobila problémy tiež. Dvojtisícová sociálna dávka v korunách by poskočila na 2 000 eur. Desaťtisícový dôchodok v korunách by sa premenil na 10 000 eur. Narástli by podpory v nezamestnanosti, platy, detské prídavky, nemocenská atď. Niežeby to niekto nechcel ich adresátom dopriať, len je ťažké si predstaviť, kto by takýto zázrak financoval. Ak by sme zafixovali príliš silnú korunu, ekonomika by sa iste prispôsobila tiež. Jednoducho by postupne klesali dôchodky, podpory, mzdy, dávky až na udržateľnú úroveň. Všetci si vieme predstaviť, aké spoločenské náklady by s takými poklesmi boli spojené, či by popri verejných diskusiách o potrebe poklesu príjmov ostal priestor a chuť na diskusie aj o potrebných reformách školstva, zdravotníctva, verejného obstarávania, športu...


Nielen z vlastných skúseností vieme, že ceny aj mzdy sa hýbu pružnejšie smerom hore. Ľahšie narastú než poklesnú. Ak by sme teda stanovili slabší konverzný kurz než trhový, vráti sa ekonomika z uvedených dôvodov k optimu lacnejšie, než ak by sme stanovili kurz silnejší od trhového. V prípade úspor je však vplyv na spoločnosť presne opačný - ich znehodnotením pri prislabom kurze by sme vyslali do spoločnosti odkaz, že sporiť sa neoplatí. V skutočnosti sa, samozrejme, nik nechystá zaviesť kurz jedna ku jednej. Je možné, že aj tí, ktorí hovoria o čo najsilnejšej korune, uvažujú o úrovni trhovej, či dokonca o úrovni, ktorá je strednodobo pod trhovou, čiže vlastne o slabej korune. Ktovie.

Je málo presnejších metód na stanovenie budúceho vývoja kurzu než hodenie si mincou, ako (približne) povedal Alan Greenspan. Mohli by sme však vedieť o jeho úrovni viac, ak by sa nik z vlády nerozhodol iniciatívne systematicky verbálne intervenovať v prospech silnej koruny. Mohli by sme ho hľadať vo väčšom pokoji, ak by hľadanie trhového kurzu nebolo prezentované ako "boj medzi ľuďmi a podnikateľmi (exportérmi)“. Akoby to neboli práve podnikatelia (exportéri), ktorí spolufinancujú dôchodky, sociálne podpory, školstvo či zdravotníctvo. Akoby u nás nebol od prosperity podnikateľov (exportérov) závislý každý. Akoby u nás nebol exportérom vlastne aj každý dôchodca.

 

Eugen Jurzyca INEKO

Prečítajte si aj:

Čo vyplýva z novej parity

V stredu už bolo zreteľne vidieť na správaní sa trhu, že sa niečo deje. V nočných hodinách potom EK oznámila posunutie centrálnej parity slovenskej koruny k euru až na úroveň spodnej hranice fluktuačného pásma a pod úroveň spotového trhu. Toto rozhodnutie prekvapilo asi všetkých účastníkov trhu. Jednoznačne tu prevážili obavy z rastúcej inflácie po vstupe do eurozóny nad obavami o osud exportérov. Podľa mňa konverzný kurz už nebude výrazne vzdialený od centrálnej parity, ak to nebude tak, že bude na úrovni súčasnej parity, teda 30,126 Sk za euro.

Celý článok >>

 


Prečítajte si aj:
Už je to iba o odvahe politikov

Správy o nových rekordoch, nie našich športovcov, ale našej dožívajúcej meny, majú vysokú sledovanosť. Niet sa čo čudovať, ide o naše peniaze. Stanovenie konečného konverzného kurzu ovplyvní bohatstvo každého z nás.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Rovnovážny kurz koruny

Posledné pohyby slovenskej koruny vyvolávali často dojem, že koruna začína byť prisilná. Preto je zaujímavé sa pozrieť na zopár indikátorov, ktoré by mohli naznačiť, či je koruna pridrahá a asi kde by bola jej rovnovážna úroveň.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Koruna už vie, s akou silou skončí

Revalváciu centrálnej parity sme čakali, ale aj trhy, aj analytikov prekvapil spôsob, akým sa uskutočnila a hodnota, na ktorej sa stanovila. Trhy aj devízoví špekulanti si niečo vyše mesiaca pred stanovením oficiálneho konverzného kurzu už môžu prestať lámať hlavu, kde sa koruna skončí. Takmer so stopercentnou pravdepodobnosťou to bude úroveň centrálnej parity.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Vývozcov silná koruna vôbec neteší

Slovenskí vývozcovia mali pred silnou korunou rešpekt už v čase, keď ekonomickí analytici odhadovali konverzný kurz na úrovni 31,5 koruny. Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu je pri hodnotení centrálnej parity dôležité, aby zodpovedala trhovej hodnote slovenskej meny. „Pokiaľ parita odzrkadľuje reálnu situáciu slovenskej ekonomiky, je to výhodné nielen pre podnikateľov, ale aj pre občanov,“ hovorí Kičina. 

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Zahraničie: Kurz môže byť prisilný

Zahraniční analytici považujú zmenu centrálnej parity za rozumný krok, no upozorňujú aj na niekoľko rizík. Analytik Danske Bank Lars Rasmussen hovorí, že dlhodobo posilňujúca koruna odrážala dobrý ekonomický vývoj na Slovensku. Posledné dni však považuje za prehnané. „Myslím si, že súčasná úroveň kurzu nezodpovedá celkom ekonomickým fundamentom krajiny, je trochu prisilná,“ tvrdí.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Anketa: Ste spokojný s novou výškou centrálnej parity, ktorá môže byť aj konverzným kurzom?
 
Anton Molnár, hovorca, SLOVNAFT:
Je predovšetkým na rozhodnutí verejných autorít, teda vlády a Národnej banky Slovenska, aký konverzný kurz budú presadzovať. Naša spoločnosť bude akceptovať konverzný kurz, ktorý určí Rada EÚ.
Čoraz silnejšia slovenská koruna, pochopiteľne, má na exportne orientované spoločnosti nepriaznivý vplyv. Práve dynamické posilňovanie koruny najmä voči doláru, ale aj voči euru boli jednou z príčin nižšieho hospodárskeho výsledku za prvý štvrťrok 2008 v medziročnom porovnaní. Zavedenie eura preto spoločnosti Slovnaft pomôže čiastočne eliminovať kurzové riziko.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Silnejší kurz zvýši platy, ale aj ceny tovarov a služieb

Od budúceho roka budú mať Slováci na výplatných páskach nominálne približne tridsaťnásobne nižšie mzdy v eurách, než tomu bolo doteraz v korunách. Ak by bola nová centrálna parita aj konverzným kurzom, znamenalo by to, že zárobky budú vyššie napríklad o niekoľko desiatok eur v porovnaní so situáciou, kedy by jedno euro stálo 31 korún. Slováci tak budú vďaka silnejšiemu kurzu zarábať viac, rovnakým pomerom sa však upravia aj ceny v obchodoch. Ak teda niekto minie celú výplatu výlučne na Slovensku, konečná výška konverzného kurzu sa ho nedotkne, keďže stále si bude môcť dovoliť to isté, čo predtým.

Celý článok >>

 

menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare-hn, menuAlias = komentare-hn, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
18. máj 2024 11:02