Jednou z možností, ako po skončení krízy (predpokladajme, že tá v SR pominie v závere roku 2010) naštartovať ekonomiku, je už dnes potrebná inovačná príprava. Expresná inovačno-technologická revolúcia s produkciou novej neznámej pridanej hodnoty z oblasti high-technology pre export. Na to však Slovensko potrebuje aspoň jeden vedecko-technologický (nie len priemyselný!) park a viaceré nové vedecké mozgy. Zatiaľ však nielenže nedokáže prilákať zahraničných, ale zadarmo sa zbavuje aj svojich.
V čom je problém? Aká je cesta k lepšiemu inovačnému biznisu?
USA sa stali aj preto ekonomickou superveľmocou sveta, lebo majú veľkorysý a premyslený systém investícií do inovačného kapitálu. Každoročne sťahujú dobrou ponukou z ostatných chudobnejších častí sveta najlepšie mozgy vedcov, projektantov a kreatívnych tvorcov. Napríklad im ponúknu atraktívny pracovný pobyt, presvedčivé vedecké stáže a lukratívnu možnosť na nové občianstvo, ak niečo výnimočné dokážu. Konkrétnym modelom je napríklad tzv. zelená karta. Európska únia je oveľa zaspatejšia, byrokratickejšia a kostrbatejšia a v súvislosti s podobnou možnosťou tzv. modrej karty ešte len nepresvedčivo tápa.
My sa nevieme poučiť z trendu sveta, lebo inak sme si mohli dávno vymyslieť vlastný program pre 1 000 nových vedcov pre Slovensko -- a prilákať ich z niektorej chudobnej zóny (napríklad bývalých satelitov Sovietskeho zväzu) Afriky alebo Ázie. Nie študentov, ale hotových vedcov, minimálne s hodnosťou doktoranda (PhD.). Je to určite jedna z najrentabilnejších investícií, zvlášť pre takú krajinu, akou je naša, lebo nemá vlastné surovinové zdroje a je preto nútená orientovať sa na znalostnú ekonomiku a predávať know-how.
Každá kríza sa raz skončí a po roku 2009 príde rok 2010, 2011. Len tie krajiny, ktoré budú mať najrýchlejší inovačný potenciál, môžu napredovať najrýchlejšie k vyššej kvalite života, trvalému rastu a komplexne atraktívnej prosperite. V inovačnom remesle Slovensko (20. miesto) smutne máva na chvoste členských krajín EÚ a môže len závidieť špici pelotónu na čele s Dánskom a Fínskom (1. a 2. miesto).
Inovácie produkujú najmúdrejšie hlavy krajiny. Nie je kľúčové, či sa tu narodili alebo sa sem prisťahovali. Medzi bohatstvo krajiny patrí aj mozgový potenciál. Únik mozgov je jedna z hrozieb, ktorá môže takéto bohatstvo narušiť popri nedostatkoch vo vzdelávaní.
Zvlášť vtedy, keď sa krajina tvári, že sa usiluje o budovanie znalostnej spoločnosti. Preto je nepochopiteľným hazardom, ako ľahko púšťa maličké Slovensko davy mladých stredoškolákov a vysokoškolákov do zahraničia, čo sa skôr alebo neskôr zvykne vypomstiť.
Verejné financie sú zdroje nás všetkých, preto ich treba spravovať zodpovedne. Náklady na vzdelanie sú vysoké a neustále rastú -- pričom väčšinovo sú zaplatené z daní nás všetkých. Na jednej strane vynakladať peniaze na vzdelávanie a na druhej strane pustiť vyštudovaných a vzdelaných ľudí do zahraničia -- nie je ekonomické, a už vôbec nie pragmatické.
Z hľadiska financií a ekonomickej optiky ide minimálne o trikrát stratené a vyhodené peniaze.
1. Získané vedomosti odchádzajú naši absolventi predávať cudzej krajine a využívať v zahraničí. Nič z toho, čo bolo do nich vložené, takto tejto krajine nevrátia z hľadiska priamych peňazí.
2. Príjmy, ktoré získavajú vonku, väčšinovo aj užijú a utratia v zahraničí, ale nie v SR. Nielenže neprinesú domov hotové financie a nepodporia domácu ekonomiku. Ale v zahraničnej ekonomike zostávajú natrvalo a presídľujú sa nielen dočasne, ale aj navždy za možnosťami lepších zárobkov.
3. Ak sa im podarí v novej krajine vyvinúť nejaký vynález, urobiť objav alebo vytvoriť nové dielo v podobe atraktívneho produktu a služby, úžitok z toho budú mať občania v zahraničí.
Bez mozgov nie je inovácia a bez inovácie niet cesty k znalostnej spoločnosti. A bez znalostnej spoločnosti Slovensko nemá šancu na komplexnú dlhodobú prosperitu a trvale udržateľný rozvoj.
Emil Burák, ekonóm a spolupracovník HN