Ak si vložíte peniaze do banky, dostane úrok. Určuje sa v percentách. Predstavte si, že ak by ste si ich uložili, musíte banke doplatiť. Ide o zápornú úrokovú mieru. Nemusíte sa báť. Tento ekonomický nástroj sa netýka fyzických osôb. Môže ho použiť len centrálna banka vo vzťahu ku komerčným bankám, ktoré si na jej účty ukladajú prebytočné peniaze. Reálna záporná úroková miera sa stáva realitou aj vtedy, keď dostávate úrok, ktorý je menší ako inflácia znehodnocujúca hodnotu peňazí. Napríklad peniaze si vložíte na 5-percentný úrok a inflácia je 10 %. Nominálna úroková miera určená v percentách je 5 %. Keď však vložíte peniaze do banky pri spomínanej úrovni inflácie, nezarobíte, ale reálne prerobíte 5 %. O zápornej úrokovej miere sa po prvý raz uvažovalo v Japonsku v čase dlho pretrvávajúcej deflácie, teda neustáleho znižovania cien a stagnácie ekonomickej aktivity. Bank of Japan bola veľmi blízko prijať toto opatrenie, ale nepristúpila k nemu.
Nominálna záporná úroková miera sa po prvý raz stala realitou v júli tohto roku, keď ju zaviedla švédska centrálna banka Riksbank. Tá určila, že základnou úrokovou mierou, za ktorú požičiava komerčným bankám, je 0,75 % a úrokom, za ktorý ukladá banka peniaze, je mínus 0,25 %. Výsledkom toho je, že pre komerčné banky nie je výhodné ukladať si peniaze v centrálnej banke. Toto opatrenie menovej politiky by malo nabádať, aby komerčné banky začali viac úverovať podniky a obyvateľov. Záporná úroková miera nie je ničím zvláštnym a teoreticky sa mohla použiť tak ako iné nástroje menovej politiky. Iné centrálne banky vo svete sledujú príklad Švédska a čakajú, ako sa prejaví toto opatrenie v reálnej ekonomike krajiny.
Dostupné informácie hovoria, že Bank of England uvažuje o znížení úrokovej miery a jednou z možností je zavedenie zápornej úrokovej miery. Guvernér Bank of England Mervyn King nedávno upozornil na veľmi veľkú hrozbu pasce likvidity. Je to efekt, keď peniaze zostanú v bankovom sektore, "zadrú" sa vo finančných inštitúciách a neprichádzajú do reálnej ekonomiky. Banky prestali úverovať podniky aj preto, lebo sa boja bankrotov. Práve preto sa za najbezpečnejšie vklady považujú práve vklady v centrálnej banke.
Na rozdiel od Európy sa v USA o zápornej úrokovej miere ani len nediskutuje. Zaujímavé na tom je, že zástancom zápornej úrokovej miery je švédsky ekonóm Lars Svensson, ktorý je známy svojimi analýzami menovej politiky, najmä problematiky inflačného cielenia. Je priateľom súčasného predsedu Federálneho rezervného systému Bena Bernankeho, s ktorým spolupracovali na pôde Princetonskej univerzity. Avšak americkí ekonómovia považujú záporné úrokové miery za niečo, čo je im cudzie. Zavedenie nominálnej úrokovej miery je veľmi zaujímavým experimentom v oblasti menovej politiky a pre ľudí z oblasti ekonomickej teórie, ale najmä praxe bude zaujímavé dozvedieť sa, aké efekty prinesie.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca