V Spojených štátoch stojíme uprostred 10 % nezamestnanosti. V niektorých krajinách fiškálnu politiku ochromujú legitímne obavy, že ďalšie deficitné výdavky vyvolajú krízu štátneho dlhu. V mnohých iných krajinách ju ochromujú nejasnosti pri rozlišovaní medzi krátkodobými cyklickými a dlhodobými štrukturálnymi schodkami. Politiku prístupu k bankám zároveň paralyzuje populistická reakcia namierená proti ďalším sanáciám a menovú politiku zasa zvláštne uvažovanie centrálnych bankárov, ktorí sa obávajú inflácie, keďže rast miezd naďalej klesá. Ako o ich predchodcoch z obdobia veľkej hospodárskej krízy vyhlásil R. G. Hawtrey, "volajú, Horí! Horí! za Noemovej potopy“.
Je na čase sa upokojiť. A upokojíme sa najlepšie tým, že sa pozrieme na vzdialenejšie horizonty. Ak pôjde všetko dobre počas budúceho pokolenia v Číne a v Indii - a nezvrtne sa nič katastrofálnym spôsobom v bohatom, postindustriálnom, severoatlantickom jadre globálnej ekonomiky - budúca generácia sa dopracuje ku skutočnému míľniku. Vôbec prvý raz bude mať viac než polovica obyvateľov sveta toľko potravín, aby nehladovali, taktiež prístrešie, aby nezmokli, ako aj ošatenie, aby netrpeli chladom, a dostatok lekárskej starostlivosti, takže sa nebudú musieť obávať, že oni a mnohé z ich detí zomrú vinou mikroparazitov predčasne.
Veľkým problémom pre väčšinu ľudí bude nájsť si dostatok abstraktných hlavolamov a rozptýlenia v práci i vo voľnom čase, aby sa vyhli nude, a získať si relatívne dobré postavenie, aby nebledli závisťou pred ľuďmi okolo seba. A, samozrejme, budú sa musieť zbaviť násilníkov, ktorí kedysi mali kyjaky a oštepy, ale teraz budú mať riadené strely a vodíkové bomby - znamená to zbaviť sa mikroparazitov, ktoré nakazili ľudstvo už v čase, keď si prví poľnohospodári uvedomili, že s úrodou sa rozplýva možnosť, vziať nohy na plecia a utiecť do lesa.
Ako k tomuto zázraku prišlo?
Podľa niektorých išlo o vytriezvenie sveta: posun od pohľadu na svet ukotveného v modlitbe a obetiach duchom k svetonázoru, ktorý sa opieral o racionálne ovplyvňovanie a riadenie prírody a spoločnosti. Lenže starovekí Gréci mali prírodnú filozofiu a Rimania verili, že je správne zisťovať, čo funguje, a tak to využívať. A predsa, jediné, čo vytvorili, bola skupina architektonických a infraštrukturálnych skvostov a systém vojenského výcviku, vďaka ktorému sa ich spoločnosť rozšírila za hranice Stredomoria.
Niektorí ľudia hovoria, že zázrak vzišiel z poľnohospodárskej revolúcie, ktorá oslobodila veľkú časť pracovných síl od pestovania potravín a umožnila jej venovať sa výrobe. Čína v jedenástom storočí však zažila väčšiu a skoršiu poľnohospodársku revolúciu než Británia v 18. storočí, a predsa musela čakať ďalších tisíc rokov, než sa stala globálnou mocnosťou. Hovorí sa tiež, že treba uznať zásluhy dobytia Ameriky Európou. Avšak náklad, ktorý z Ameriky prevážali lode cez Atlantik do Európy - a import z Ázie, za ktorý sa americkými produktmi platilo - nepredstavoval nikdy skutočné bohatstvo. Išlo len o jalové zlato a striebro, prázdne kalórie (vo forme cukru) a niektoré psychoaktívne produkty - kávu, čaj, čokoládu a tabak.
Podľa niektorých ľudí nás na krok od víťazstva nad núdzou priviedla revolúcia obchodovania a vzostup strednej triedy. Adam Smith v roku 1776 a David Ricardo o niečo neskôr sa však tešili na Britániu budúcnosti, ktorá veľmi pripomínala Čínu - krajinu s veľkou poľnohospodárskou produktivitou a rozvinutou deľbou práce, ale s veľmi chudobnými roľníkmi a robotníkmi, ktorým vládnu nesmierne bohatí majitelia pôdy.
Alebo je možné, že pokrok dala do pohybu priemyselná revolúcia osemnásteho storočia v Británii - parný stroj, kováčska dielňa, práčovňa. Lenže ešte v roku 1871 Jon Stuart Mill písal, že je sporné, či všetky vynálezy priemyselnej revolúcie uľahčili drinu aspoň jednému robotníkovi. Pri pohľade späť je ťažké sa vyhnúť záveru, že niečo naozaj jedinečné sa odohralo na konci 19. storočia. Toto skutočné unikum sa skladalo z troch častí.
Po prvé, nástup celosvetových masmédií spôsobil, že nápady vzniknuté, zistené alebo využité v jednej časti sveta bolo možné rýchlo prenášať inde a tam ich adaptovať, takže nebolo nutné čakať desiatky či stovky rokov, než preniknú za oceány.
Po druhé, rozvoj globálnej prepravy znamenal, že každý dobrý nápad bolo možné uviesť do praxe tak, aby vytváral obrovské zisky, lebo sa z neho ťažilo po celom svete.
Po tretie - a veľkou mierou ide o dôsledok predchádzajúcich dvoch príčin - vzostup profesionálnych bádateľov a priemyselných výskumných laboratórií vytvoril triedu ľudí, ktorých povolaním nebolo splodiť a aplikovať jediný vynález , ale vymyslieť samotný proces neustálej a trvalej vynaliezavosti a novátorstva.
Keďže ku všetkým týmto udalostiam došlo zhruba v tom istom čase, vzniklo kritické množstvo a reťazová reakcia nás doviedla až k súčasnosti. Dúfajme, že ju udržíme v pohybe, a že ju nenarušíme tým, že by sme stratili zo zreteľa, čo bolo pre jej vznik skutočne dôležité.
J. Bradford DeLong, bývalý námestník ministra financií USA, vyučuje ekonómiu na Kalifornskej univerzite v Berkeley
Š: Project Syndicate, 2010
www.project-syndicate.org