Vždy existujú dve možnosti, ako krátkodobo zvýšiť zamestnanosť. Prvou možnosťou je zvýšiť dopyt po tovare a službách a potom si sadnúť a dívať sa, ako zamestnanosť stúpa, lebo firmy prijímajú ľudí na produkciu tovarov a služieb, ktoré tento dopyt uspokoja. Druhou možnosťou je nelámať si hlavu s produkciou tovarov a služieb, ale pokúsiť sa zvýšiť zamestnanosť priamo, prostredníctvom vládnych objednávok.
Prvá cesta je lepšia: nielenže získate viac pracovných miest, ale vyrobíte i viac užitočných vecí. Problém je v tom, že sa toto riešenie neprejaví veľmi rýchlo. Podlieha tomu, čo Milton Friedman pomenoval "dlhým a kolísavým oneskorením". Politika zameraná na zvýšenie zamestnanosti napríklad do konca tohto kalendárneho roka by tak musela byť prijatá približne pred rokom, aby mala dosť času prejaviť sa naplno.
Niektoré krajiny - napríklad Čína - skutočne zaviedli politiku orientovanú na tvorbu pracovných miest pred rokom a teraz vidia jej prínos. Iné krajiny ako Spojené štáty to neurobili, a tak sa v nich nezamestnanosť ďalej pohybuje okolo 10 %.
Tým nechcem povedať, že sa Obamova administratíva nesnažila zamestnanosť pozdvihnúť. Minulý rok uviedla do pohybu päť politických iniciatív:
Dodatočne deficitné financovanie;
Rekapitalizáciu bánk, ktoré sa zdali byť veľmi zraniteľné;
Nákup aktív americkým ministerstvom financií a ďalšími subjektmi výkonnej moci s cieľom znížiť množstvo riskantných aktív, ktoré vlastnil pošramotený a riziko neznášajúci súkromný sektor;
Pokračujúce menové uvoľňovanie prostredníctvom veľmi nízkych sadzieb Federal Funds;
Expanziu mimoriadnych strategických intervencií Federálneho rezervného systému.
Záťažové testy, ktoré vlani uskutočnilo ministerstvo financií, naznačili, že bankový sektor opätovne získal dostatočný kapitál. A Fed pokračoval v monetárnej politike nízkych úrokových sadzieb. Nefunkčný americký Senát však stanovil strop pre dodatočne deficitné financovanie na 600 miliárd dolárov za tri roky - to je len polovica z 1,2 bilióna dolárov, čo bol technokratický cieľ.
Fed sa navyše zľakol a nepokračoval vo zvyšovaní svojej platobnej bilancie nad 2 bilióny dolárov. A rozsiahle intervencie na trhu, ktoré financovalo a riadilo ministerstvo financií, nikdy nedosiahli dostatočne veľký objem, aby mohli mať hmatateľný dosah na pracovné miesta.
Stručne povedané, ovocie priniesla približne polovica politických iniciatív Obamovej administratívy. A zoči-voči recesívnej kríze, ktorá sa ukázala ako dvakrát väčšia, než sa na konci roku 2008 predpovedalo, tieto obmedzené akcie nestačili na udržanie nezamestnanosti v USA pod hranicou 10 % - ba dokonca ani na jej poslanie na vzostupnú trajektóriu.
Tým sa dostávame do prítomnosti, keď je americká nezamestnanosť neprijateľne vysoká a odmieta klesnúť. V dôsledku toho dnes existujú silné argumenty na presun pozornosti americkej ekonomiky od opatrení, zameraných na zvyšovanie dopytu, k opatreniam, zameraným na priame zvýšenie zamestnanosti (bez veľkých obáv, či sú tieto opatrenia efektívne v zmysle podstatného zvýšenia objemu vyprodukovaných tovarov a služieb).
V praxi to znamená, že vláda buď najme ľudí a pošle ich do práce, alebo motivuje firmy na prijatie väčšieho počtu zamestnancov. Reč je buď o priamych vládnych programoch zamestnanosti, alebo o veľkých daňových úľavách pre firmy, ktoré zvýšia počet zamestnancov.
Stále je čas na podstatný presun federálnych výdavkov smerom k projektom vysokej zamestnanosti (no pravdepodobne s nízkou hodnotou), ktoré znížia nezamestnanosť pred koncom roku 2010 - ak bude Kongres konať rýchlo. A stále je čas na výraznú dočasnú a prírastkovú zľavu na dani za novoprijatých zamestnancov, s cieľom zainteresovať firmy, aby do konca roku 2010 zvýšili zamestnanosť.
Bude však Kongres konať rýchlo? Vzhľadom na hĺbku politickej polarizácie v USA, a s tým súvisiacu potrebu získať v Senáte 60 zo 100 hlasov, aby sa skončili republikánske obštrukcie, neexistujú žiadne náznaky, že toho bude schopný. Taký plán má nádej iba v prípade, že 50 demokratických senátorov bude ochotných sa spoľahnúť na proces rozpočtového urovnania - ktorý sa používa s cieľom skĺbenia návrhov zákona prijatých Snemovňou reprezentantov a Senátom - urýchliť tento proces a do mesiaca ho dokončiť. Nezadržujte teda dych.
J. Bradford DeLong, bývalý námestník amerického ministerstva financií, je profesorom ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley
Š Project Syndicate, 2010.