Kto vie, kto komu spočiatku vyfúkol kasínové mesto, Slovensko Maďarsku alebo naopak. Presnejšia by bola dilema v pôvodnom znení o tom, či by sa investor odhodlal budovať akúsi zmenšenú verziu Las Vegas neďaleko Bratislavy, keby v susednom Maďarsku nebola pochovaná podobná investícia v katastri obce Sukor. Táto obec pri Benátskom jazere (Velencei tó) prišla o prístavbu obrovského kasínového mesta z viacerých príčin. Gyurcsányova vláda ešte stihla na svojom poslednom zasadnutí vyhlásiť projekt známy pod názvom Kings City za štátnu prioritnú investíciu. Vláda to urobila napriek tomu, že územný plán Sukoru neumožňuje stavať pri Benátskom jazere stavbu s takýmto veľkým objektom. To by však nebol problém. Územný plán možno aj zmeniť, ibaže so súhlasom župnej samosprávy, ktorá sa však o celej akcii dozvedela len z novín. No v danom prípade nepadol projekt o možnosti zmeny, ale zámeny. Aby sa izraelský investor mohol dostať k 70-hektárovému pozemku v štátnom vlastníctve, urobila sa zámena, ale pre zistený nepomer v hodnote pozemkov začala konať prokuratúra pre podozrenie z nedovoleného zaobchádzania s majetkom veľkej hodnoty. Fidesz sa do projektu obul, Viktor Orbán vyhlásil, že sa tu ani lopata zeminy nevykope, lebo aj tá by sa vrátila späť, keď bude pri moci. Aj podľa predsedu vlády Gordona Bajnaia bolo všetko "neregulárne a nezákonné, preto v Sukore nebude kasínové mesto", píše sa v denníku Magyar Nemzet.
Na začiatku položená otázka je relevantná z dôvodu, či by malo zmysel stavať pri Bratislave obrovský kasínový komplex, keby bol ďalší odtiaľto vzdialený približne dvesto kilometrov, keďže Benátske jazero leží na polceste medzi Budapešťou a Balatonom, ale zo smeru od Bratislavy sa dá cesta skrátiť. Teraz sme však už doma pri nohách investície, ktorá nemá obdobu u nás ani okolo nás. Nemá význam opakovať, čo už noviny publikovali. Hoci projektované parametre a fakty môžu byť už nemenné, nedá sa neopýtať, prečo taká obrovská investícia neoslovuje Slovensko aj ináč ako iba recyklovaná kasínová noblesa á la Las Vegas. To nie je iba tento prípad. Stavajú sa auparky, akvaparky, montované monštrá obchodných reťazcov, ba už aj štadióny a naporúdzi je otázka, prečo štát, samospráva, či mesto nedohodne s investorom možnosť súťažiť o ich exteriér pre domácich architektov. Je pravda, že podobné stavby vedia dobre nakresliť v ateliéroch renomovaných európskych architektov, ale ani to nie je nepravda, že tieto stavby sú väčšinou produktom škatuľových architektonických vízií, ktoré oproti našim dobre známym panelákom sú síce dizajnérsky honosnejšie, ale sú to tiež paneláky bez pridanej myšlienky. O takúto pridanú hodnotu by malo ísť aj pričinením domácich aktérov, pravda, keby mohli v takejto kooperácii najprv súťažiť a potom aj spolupracovať. V Košiciach zaberie veľké námestie aupark, jedna obrovská škatuľa! To isté sa už stalo v Žiline. Prečo skôr, ako sa tak stane, nezadá mesto architektom a urbanistom úlohu súťažiť o budúcu tvár miesta a mesta, ktoré sa utváralo po stáročia? U nás sa iba recyklujú stavby, ktoré patria v architektúre modernej Európy medzi aušusové produkty biznisového charakteru. Okrem pravidelne oceňovaných výnimiek CE.Z.AR-om, akú inú novodobú architektúru kreovali u nás, alebo odinakiaľ priniesli investori, aby ich biznis (teda obsah) mal nielen tvar, ale aj originálnu tvár a bohatšieho ducha?
Nezatracujem myšlienku projektu kasínovej megaparády, ani ju nevelebím. Prinesie obrovský úžitok pre štát, no nestaval by som len na úžitku z hazardu a potešenia zo zábavy. Z dobrodenia biznisu sa naje národné hospodárstvo, ale nie národná kultúra.
Tibor Ferko. dramaturg a publicista