Slovenské zdravotníctvo nepútalo toľko celonárodnej pozornosti, odkedy museli život prezidenta Schustera zachraňovať rakúski lekári. Národná hanba a poníženie, ktoré ľudia zažívali vo vtedy zásadne podfinancovanom sektore, viedli k rýchlemu rastu zdravotníckych výdavkov a radikálnej Zajacovej reforme.
No experiment spred desiatich rokov lepšie výsledky nepriniesol. Pred dvoma rokmi sme ukázali, ako sa efektívnosť zdravotníctva počas reformy a napriek peniazom prepadla. Každý má svoje obľúbené vysvetlenie. Podľa môjho nedokázal nedomyslený inštitucionálny rámec zvládnuť nové dravé záujmy v sektore, a staré sa mu prispôsobili. No dôležitejšie je, aké rýchle kroky vieme urobiť dnes, aby sme za naše – dostatočné – peniaze dostali viac zdravia.
Najväčšie plytvanie je v zdravotných poisťovniach. Len na splátkach akcionárom odišlo zo zdravotníctva za ostatných päť rokov okolo 400 miliónov eur. Hoci sa v tejto oblasti urobili niektoré významné kroky – najmä povinné zverejňovanie zmlúv a rozdeľovanie peňazí podľa chorobnosti – problém je štrukturálny. Naše poistenie nie je ani prísne regulovaný konkurenčný trh ako v Holandsku, ani priehľadná platobná infraštruktúra ako v severských krajinách. Kým sa nepohneme jedným alebo druhým smerom – po doterajších skúsenostiach by som sa prikláňal skôr k druhej možnosti – tento zdroj neefektívnosti tu zostane.
V cenách liekov sme na tom od roku 2009 vďaka medzinárodnému porovnávaniu celkom dobre. Aj zrozumiteľnosť rozhodovania o tom, ktoré lieky sa preplácajú a kto ich môže predpisovať, sa v posledných rokoch o čosi zlepšila. No odporúčania robí naďalej neformálna komisia zástupcov sektora, nie nezávislý profesionálny úrad. Sprehľadnenie – a zníženie – motivačných platieb farmafiriem lekárom si na ministerstve sľubujeme od novej zrážkovej dane, ktorú sme na ne od nového roka uvalili.
Najviac pozornosti sa venuje plytvaniu v nemocniciach. Rýchlym fixom je ako v každej oblasti zverejňovanie a benchmarkovanie všetkých väčších výdavkov. Tím projektu ESO sa tomu venuje v štátnej správe už niekoľko rokov, má podobne ako my skúsenosti aj metodiky.
Zlepšovaniu poskytovateľov by pomohli zrozumiteľné rebríčky ich kvality, aké sú bežné už aj v našom školstve. Evergreen transformácie na obchodné spoločnosti je, naopak, slepá ulička, úplne stačia pravidlá organizačnej správy podľa dobrej praxe verejného či súkromného sektora.