Dvanásť hektárov našich lesov je v ohrození. Nebezpečenstvo pre naše stromy tentoraz nepredstavuje nenažraný kôrovec ani ničivá víchrica, ale prílišná horlivosť jedného úradu.
Úradu na ochranu osobných údajov parlament minulý rok schválil nový zákon. Nové byrokratické povinnosti pre firmy, ktoré ním zaviedol, si podľa hrubého odhadu vyžiadajú toľko hlásení, formulárov či osvedčení v papierovej podobe, že na výrobu papiera padne za obeť spomínaných 12 hektárov lesa. Ak do výpočtu zahrnieme aj štát, ktorého subjekty čaká rovnaká záťaž, počet vyrúbaných stromov narastá takmer geometrickým radom. Pravdaže, len v tom prípade, ak si nestihli do zákona presadiť výnimku, ako sa to podarilo napríklad Slovenskej pošte.
Ak chcete poraziť byrokratov, urobte z vášho problému ich problém. Tak znie jeden z Murphyho zákonov, s využitím ktorého sa časť lesov azda podarí zachrániť. Vďaka intenzívnej medializácii problému sa začína blýskať na lepšie časy. Vláda prisľúbila ústretovosť pri urýchlenej náprave chýb, firmy spisujú zoznam problémových ustanovení, ktoré by bolo potrebné zmeniť alebo úplne vypustiť a dokonca aj úrad už chce začať komunikovať. Vyzerá to tak, že by sme mohli zabiť dve muchy jednou ranou: zmenou zákona odstrániť nadprácu pri preberaní legislatívy EÚ a zároveň „umravniť“ samotný úrad.
Môžeme teda hovoriť o „happy ende“? Sotva. Ak sa aj celú vec podarí dotiahnuť do úspešného konca, čo dnes vôbec nie je isté, pôjde len o jednu vyhratú bitku v nekonečnej vojne s byrokraciou. Nezabúdajme totiž, že kým sa mne podarilo tento text napísať a vám prečítať, ďalšie naše úrady pre nás potichu chystajú možno ešte väčšie hlúposti. A ako vždy, budú sa pritom zakrývať figovým listom „medzinárodných záväzkov“ či „bruselských smerníc“.
Riešenie musí byť systémové. Musí byť založené na jednoznačnom odhodlaní vlády neustále monitorovať, identifikovať a sankcionovať nadprácu pri preberaní medzinárodných záväzkov do nášho právneho rámca. Tentoraz by nezaškodilo začať od konca. Predišli by sme mnohým problémom do budúcnosti, ak by sme takúto nadprácu vyhlásili za hrdelný zločin v štátnej správe. Úradník a jeho nadriadení by si dobre rozmysleli, či vpašovať nadprácu do našich zákonov, ak by vopred vedeli, že v prípade „odhalenia“ riskujú stoličku, na ktorej sedia. Presne v duchu Murphyho: ak by problémy mali oni, nemali by sme ich až toľko my.
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska