Utečenci. Slovo, ktoré sa momentálne v médiách skloňuje vo všetkých pádoch. Koľko ich zahynulo, odkiaľ prišli, kam smerujú... Menej však počujeme o rozhodnom a jednotnom hlase európskych politikov, ako budú riešiť vzniknutú situáciu. Otázniky sú minimálne dva. Ako pomôcť utečencom na jednej strane a ako chrániť svojich občanov, nielen vo vlastných štátoch, pred prívalmi utečencov na strane druhej. Ľudský život je to najcennejšie, čo máme. Súčasná situácia však predstavuje naozaj hazard s tým najcennejším.
Pripadá mi to tak, ako by Európa bola plná amatérskych teoretikov, populistov, farizejov, doslova neškodných politikov, ktorí sú schopní riešiť akurát veľkosť a uhol zahnutia uhoriek v rámci Európskej únie či iné „podstatné“ problémy dnešných dní, ale nie samotný osud únie či Schengenu. Mám pocit, akoby budíček na prebratie z hlbokého spánku nečinnosti stále nezazvonil. Ale už je najvyšší čas.
Dramatická situácia totiž nenahráva nikomu inému, len extrémistom a hnedým populistom rôzneho typu, ktorí hlásajú, že jediné správne riešenie je to, ktoré Európa už zažila pred viac ako sedemdesiatimi rokmi. Politici musia zobrať na svoje plecia tak riešenie príčin, ako aj dôsledkov tejto situácie.
Prečo nikto neodpovie občanom Európskej únie na otázky typu: Kto je za exodus migrantov politicky zodpovedný? Prečo armády Európy spoločne nechránia vonkajšie hranice schengenského priestoru? Prečo sa európska solidarita má prejaviť len pri prerozdelení kvót utečencov? A prečo nechránime spoločne Stredozemné more?
Takýmto nekoordinovaným prístupom umožňujeme pašerákom zažívať „zlatú horúčku“. Čím dlhšie nezaujímame jasný a jednotný postoj k tejto citlivej a vypuklej téme, ktorá pohla myšlienkami hádam už každého z nás, a nezačneme ju čím skôr riešiť, o to ťažšie budeme my, obyvatelia Európy, niesť jej dôsledky. A tie môžu byť katastrofálne.
Ak tento exodus bude pokračovať, v krátkom čase môžeme očakávať, že sa hranice opäť zatvoria. Každý štát si bude strážiť tie svoje a na hraničných priechodoch budú opäť stáť vojaci s colníkmi, ktorí budú kontrolovať každé auto. Éra kontrol pasov sa môže do Európy vrátiť zo dňa na deň. A k tomu, čo bolo horšie, sa vracia určite veľmi ťažko. Veď predsa, na vzácne právo slobody pohybu sme si už zvykli... Ak je toto jeden z výsledkov zjednotenej Európy, tak vám, nezodpovední politici, veľmi pekne ďakujem.