Francúzsky architekt Jean-Pierre Houdin vypočítal, že postaviť 4 500 rokov starú Cheopsovu pyramídu v Gíze by pri dnešných cenách a s použitím moderných technológií stálo približne 5 miliárd amerických dolárov. Antický megaprojekt sa nákladmi na výstavbu zaraďuje len tesne za projekt dostavby dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Tie by podľa najnovších odhadov mohli napokon stáť až 5,1 miliardy eur.
Iste, jadrová elektráreň je určite užitočnejšia ako veľká kamenná hrobka uprostred púšte. Niekde však musí byť problém, ak sa tento zdroj energie na Západe teší čoraz menšej obľube. Podľa údajov Svetovej jadrovej asociácie priemerná cena atómovej elektrárne v stálych cenách za posledné desaťročia narástla niekoľkonásobne. Dôvodom sú najmä bezpečnostné opatrenia a nové technológie. Prvé francúzske atómové elektrárne stáli v roku 1978 len vyše tisíc eur za kilowatt. Nové elektrárne s reaktormi už dostanete za cenu okolo päťtisíc eur za kilowatt. S cenou nad 5 400 eur za kilowatt patria Mochovce k úplne najdrahším atómovým elektrárňam vôbec.
Atómová energia je náročná z hľadiska kapitálových nákladov, prevádzka a palivo sú lacné. Až osemdesiat percent ceny elektriny tvoria náklady na stavbu elektrárne. Výška stavebných nákladov rozhoduje o tom, či bude takto vyprodukovaná elektrina lacná alebo drahá. Podľa výpočtov spoločnosti Parsons Brinckerhoff sú vnútrozemské veterné elektrárne výhodnejším zdrojom ako nové jadrové elektrárne. K rovnakým záverom prichádzajú aj analýzy amerického ministerstva energetiky, nemeckého výskumného inštitútu Frauenhofer, Medzinárodnej agentúry pre energiu alebo Kalifornskej energetickej komisie. Predpokladá sa, že cena energie z obnoviteľných zdrojov bude ďalej klesať.
Rakúsko zabezpečuje približne sedem percent spotreby elektriny veternou energiou, pričom toto odvetvie zamestnáva 3 300 ľudí. Slovensko má využiteľný potenciál veternej energie na úrovni 3 – 4 percent celkovej spotreby, potenciál však nevyužívame. Ešte väčší potenciál predstavuje geotermálna energia, ktorá patrí k najlacnejším zdrojom. Maximálny potenciál našej geotermálnej energie predstavuje výkon šesťtisíc megawattov, čo je viac než dvojnásobok Mochoviec po dostavaní.
Ministerstvo hospodárstva však stavia na ruské jadro. Podiel elektriny vyrobenej z jadra chce zvyšovať a predbehnúť aj súčasného svetového lídra Francúzsko. Prostriedkom má byť výstavba ďalšej jadrovej elektrárne ruskej proveniencie, ktorá by bola spustená do prevádzky v roku 2030 v Jaslovských Bohuniciach. To by už Slovensko produkovalo približne 50-tisíc GWh elektriny ročne. Podľa vládnych odhadov by nová elektráreň mala inštalovaný výkon 2 400 megawattov a cenu od 4 do 6 miliárd eur. Podľa skúseností s novými jadrovými elektrárňami však môžeme počítať s tým, že by sa niekoľkonásobne predražila. Možno by nebol zlý nápad postaviť za tieto peniaze radšej veľkú pyramídu ako pomník pre niektorého z našich osvietených faraónov.