Svet podľa Trumpa: ako Donald zožal, čo Barack zasial

Svetové médiá sa predháňajú vo vyhláseniach o víťazstve populizmu, šovinizmu či sexizmu. Viac než čokoľvek iné je zvolenie Donalda Trumpa tvrdý úder politickým elitám – a najmä tým ľavicovým. Tie totiž v snahe o získanie popularity medzi mladými liberálnymi masami zabudli na to, že tradičná robotnícka vrstva sa dostala úplne na okraj ich záujmu. Ba čo viac, bola neustálym svedkom neriešenia problémov, ktoré túto skupinu voličov trápia. Obsah bol nahradený nablýskanou formou a ideálom liberálnej otvorenej spoločnosti s politickými dinosaurami na jej čele.

Nemusíme sa pritom tváriť, že Trump bol prvý alebo jediný kritik súčasného systému. Kritika prišla aj zľava v podobe Bernieho Sandersa, respektíve v minulosti zo strany Rona Paula a republikánskeho hnutia Tea Party. No elity na nich zareagovali najhoršie, ako mohli. Republikáni sa dočkali obvinení z rasizmu, hlúposti a náboženskej zadubenosti. Vzhľadom na to, že mediálna masáž zo strany liberálov bola veľmi efektívna, títo relatívne umiernení republikáni nedostali šancu súťažiť o post americkej hlavy štátu.

Karavána šla ďalej a živná pôda pre ekonomický, no najmä spoločenský populizmus rástla. K dosahom krízy, reguláciám a byrokracii pribudli ďalšie problémy v podobe migrácie, nestability vo svete a strachu z teroristických útokov. To bol ideálny stav pre príchod Donalda Trumpa. Reakcia médií a ľavicových liberálov pritom kopírovala úspešnú formulku z minulosti: populista, buran, rasista. Dokonca viacerí sa neštítili označiť Trumpa za fašistu.

Avšak na rozdiel od predchádzajúcich kandidátov Trumpa tieto reakcie neodstrašili. Začal sa v nich vyžívať. Ukázal elitám to, na čo neboli pripravené. Nebral na tieto vyjadrenia ohľad, pripravil si svoj obsah, ktorý si v kľúčových témach (pre jeho voličov) dokázal obhájiť a na zvyšné témy nereagoval. Zameral sa na tých, ktorí boli znechutení práve rovnakou taktikou médií, čo ich dostali mimo záujmu politických strán. Voliči skrátka privítali mesiáša. A on prišiel s kombináciou nízkych daní, obchodných bariér, konzervatívnych názorov, obrovskou dávkou odvahy a skupinou poradcov, ktorá ho vypracovala na vrchol. Oproti nemu stála Hillary Clintonová s ôsmimi rokmi Obamovej politiky a krajinou v kríze. Výsledok síce mohol prekvapiť tým, že prišiel teraz. No skôr či neskôr prísť musel. Keby boli liberáli otvorení diskusii skôr, k Trumpovi nemuselo vôbec dôjsť.

Americké voľby viacerí prirovnávajú k brexitu – a v tom sa vôbec nemýlia. Práve v tomto oba príbehy podobné. Netreba sa však uchýliť k tragickému vyplakávaniu, ktoré sa rozbehlo aj slovenskou liberálnou scénou. Trump je možno veľká neznáma, ale stále slabý odvar oproti extrémistom, ktorým čelíme v Európe a na Slovensku.