Poznáš príbeh o tom, ako mal cisár Nero hrať na citare hľadiac na horiaci Rím? Či to, že Newtonovi spadlo jablko na hlavu, čím objavil gravitáciu? Niektoré notoricky známe historické „fakty“ v skutočnosti faktami nie sú. Vo väčšine prípadov ide o prikrášlené a veľmi nepresné príbehy.
Ako uvádza portál Readerˈs Digest, Nero napríklad vôbec nebol v Ríme, keď vypukol obrovský požiar. Nachádzal sa v Antiume, čo bolo takmer 50 kilometrov od mesta. Jeden rímsky historik tvrdil, že v čase požiaru Ríma Nero spieval o páde Tróje, ale neexistujú o tom žiadne svedectvá. Je to len ďalší príbeh z hodín dejepisu, ktorý sa tak úplne nestal.
Budeš šokovaný, ktoré ďalšie historické „fakty“ sa v realite odohrali úplne inak.
Potkany v skutočnosti nešírili čiernu smrť
Nedávne štúdie zistili, že potkany nemusia byť v skutočnosti zodpovedné za tento ničivý mor, ktorý v 14. storočí vyhladil tretinu Európy. Kto alebo čo za to vlastne mohlo? Vedci z University of Oslo vykonali experiment, ktorým sa snažili zhodnotiť potencionálnych nositeľov smrteľnej epidémie.
Zistili, že parazity, ktoré sú nositeľmi choroby, oveľa pravdepodobnejšie pochádzajú od ľudí ako od potkanov. Model zobrazujúci chorobu šírenú ľudskými blchami a všami oveľa presnejšie zodpovedal úmrtnosti skutočnej čiernej smrti, ako ten, ktorý zahŕňal potkany. Takže sme celé storočia zbytočne vinili nevinných hlodavcov, aj keď za to vôbec nemohli.
Niña, Pinta a Santa Maria neboli mená lodí Krištofa Kolumba
Určite si sa stretol s týmito názvami na hodinách dejepisu. Slávny „objav“ Ameriky Krištofom Kolumbom je však opradený množstvom nepresností. Ako vysvetľuje portál Readerˈs Digest, jediné, čo je na Kolumbovom príbehu pravda je to, že sa plavil v roku 1492. Predovšetkým jeho „objav“ Ameriky je trošku pritiahnutý za vlasy, keďže ľudia na tomto kontinente žili už tisíce rokov predtým.
Avšak áno, pre Európanov to bol naozaj objav. Ale určite nebol prvým európskym prieskumníkom, ktorý sa dostal na tento kontinent. Okolo roku 1000 nášho letopočtu priplávala do Kanady posádka Vikingov. Čo je však ešte väčšou fámou, sú názvy lodí, ktoré sa poctivo učia na hodinách dejepisu. Niña, Pinta a Santa Maria sú historicky nepresné.
V 15. storočí bola väčšina plachetníc pomenovaná po svätcoch, takže zatiaľ čo Santa Maria je pravdepodobne skutočné meno, Niña a Pinta boli asi len príležitostné námornícke prezývky pre zbožnejšie pomenované plavidlá. Podľa history.com bolo skutočné meno lode Niña s najväčšou pravdepodobnosťou „Santa Clara“, zatiaľ čo skutočné meno Pinty nie je známe.
Martin Luther dramaticky nepribil svojich 95 téz na dvere kostola
Revolučný teológ a Martin Luther a jeho zoznam sťažností na katolícku cirkev sa zapísali do dejín ako katalyzátor protenstantskej reformácie. Zatiaľ čo 95 téz bolo skutočných a malo veľký vplyv na to, ako ľudia vnímajú Katolícku cirkev, udalosti sa nevyvíjali tak, ako sme sa učili v škole. Neexistuje totiž žiaden historický dôkaz o tom, že Luther dramaticky vyvesil tézy na dvere kostola.
Tento príbeh sa začal objavovať až 30 rokov po udalostiach z roku 1517. Čo vieme určite je, že svoje poznámky na fungovanie cirkvi poslal arcibiskupovi. Luther v skutočnosti nikdy neplánoval začať reformáciu. Ako oddaný katolík jednoducho chcel, aby duchovenstvo uznalo svoju skazenosť. Aj keby tézy vyvesil a na dvere kostola, nebol by to veľmi znak vzdoru. Išlo vlastne o normu, keďže tam bola umiestnená kostolná tabuľa s oznamami.
Isaacovi Newtonovi nikdy nepadlo jablko na hlavu
Určite to poznáš z hodín fyziky. Príbeh o tom, že slávny matematik objavil gravitáciu po tom, čo mu spadol na hlavu kus ovocia, je trošku pritiahnutý za vlasy. Prvýkrát sa táto story objavila v biografii Newtona, ktorú napísal jeho priateľ William Stukeley v roku 1792.
Píše, že „napadla mu myšlienka gravitácie... pri príležitosti pádu jablka, keď sedel v hĺbavej nálade.“ Historici sa domnievajú, že možno videl padať jablko a začal uvažovať, prečo to tak bolo. V žiadnych záznamoch o Newtonovom živote však nenájdeš zmienku o tom, že ho udrelo do hlavy, píše Readerˈs Digest.
Žiadne pálenie čarodejníc na hranici v Saleme
O upaľovaní čarodejníc si určite musel počuť. Avšak nič také sa nestalo. Teda aspoň nie v Saleme. Procesy, ktoré sa odohrali v 17. storočí, si ľudia veľmi ľahko mýlia s hystériou okolo čarodejníc v Európe. Aj keď ľudí v Saleme nepostihol práve najpriaznivejší osud, všetci okrem jedného z obvinených z čarodejníctva boli popravení obesením.
Posledná obeť bola rozdrvená ťažkými kameňmi. Niekoľko ďalších obvinených zomrelo vo väzení čakajúc na súd. V Saleme teda nedošlo k žiadnemu upáleniu. Upaľovanie čarodejníc pochádza v skutočnosti z Európy. V 15. a 18. storočí zúrila v celej západnej Európe protičarodejnícka hystéria. Najmä v Škandinávii boli mnohé ženy upálené na hranici.
Marie Antoinette nikdy nepovedala: „Nechajte ich jesť koláče.“
Ako vysvetľuje portál Readerˈs Digest, francúzska kráľovná túto slávnu vetu nikdy nepovedala. Existujú síce záznamy o rozmaznaných členoch kráľovskej rodiny, ktorí vyslovili takéto poznámky. Avšak to sa stalo dávno pred vládou Antoinetty. V jednom takom príbehu nemecká šľachtičná navrhuje, aby jej poddaní jedli sladký chlieb nazývaný Krosem. Malo sa to odohrať v 16. storočí a Antoinetta sa narodila v 18. storočí.
Samotný citát, „Nechajte ich jesť koláč“ („Qu‘ils mangent de la brioche“ vo francúzštine), sa prvýkrát objavil v roku 1767 v autobiografickej správe filozofa Jeana-Jacquesa Rousseaua. Citát pripisuje jednoducho „veľkej princeznej“. Vzhľadom na to, že Marie Antoinette bola v tom čase mladé dievča, takmer určite to nebola ona.
Vincent van Gogh si neodrezal celé ucho
Určite si počul o tomto slávnom umelcovi, ktorý si mal údajne odrezať ucho. Tento historický príbeh nie je úplne nepravdivý, no jednoznačne koluje jeho omnoho nafúknutejšia verzia. Vincent van Gogh si totiž odrezal len spodnú časť ľavého ucha. Nikto s istotou nevie, prečo to umelec urobil.
Ale je známe, že v tom čase trpel ťažkými depresiami. Historici tvrdia, že bol rozrušený po tom, čo sa pohádal s umelcom Paulom Gauginom. Iní si myslia, že išlo o akt zúrivosti. Mal sa dozvedieť, že jeho brat, ktorý bol pre neho hlavným zdrojom emocionálnej a finančnej podpory, sa zasnúbil. Jedno je však isté, a to že si určite neodrezal celé ucho.
