17.02.2006, 00:00

Živnosť: Viac zodpovednosti s možnosťou vyšších zárobkov

Ak prejdete na živnosť, pri výpočte dane za rok 2006 si môžete znížiť príjmy o preukázateľné výdavky alebo o paušálne náklady vo výške 40 percent (do konca roka 2005 to bolo 25 percent), pri remeselnej živnosti až o 60 percent. "Pre malého živnostníka, ktorý zarobí 300-tisíc alebo 400-tisíc korún ročne a s jeho činnosťou nie sú spojené v podstate žiadne náklady (napríklad účtovník, ktorý pracuje pre firmu a fakturuje si len svoju prácu), je výhodnejšie uplatňovať výdavky percentom z príjmov, takzvané paušálne výdavky," hovorí asistentka daňového poradcu Mária Belicová. Ak napríklad živnostník využíva pri práci svoje auto a môže si uplatňovať odpisy a náklady na pohonné látky, je dosť možné, že jeho výdavky budú vyššie ako 40 percent príjmu za zdaňovacie obdobie. Uplatní si teda preukázateľné výdavky, ktoré doloží. Pre živnostníka, ktorý ponúka iba svoju prácu a nemá takmer žiadne preukázateľné náklady, je lepšie uplatniť si paušálne výdavky.
Malý podnikateľ sa medzi paušálnymi a preukázateľnými výdavkami môže rozhodnúť až na konci roka pri vypracovaní daňového priznania. Podľa toho, čo sa mu oplatí viac. "Paušálne výdavky si nemôžu uplatniť živnostníci, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty," upozorňuje daňový poradca Marcel Petras.

Platenie odvodov
Malý podnikateľ v porovnaní so zamestnancom v trvalom pracovnom pomere platí vyššie odvody. Dokopy je to 47,15 percenta, v absolútnom vyjadrení minimálne 3 254 korún (Sociálna poisťovňa - 2 288 Sk, zdravotná poisťovňa - 966 Sk). Zamestnávateľ odvádza zo základnej mzdy zamestnanca 13,4 percenta. Okrem toho za neho platí 35,2 percenta z nákladov firmy.
Začínajúci podnikateľ však nemusí platiť odvody Sociálnej poisťovni hneď po získaní živnostenského oprávnenia. Povinnosť platiť nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu vzniká až od 1. júla kalendárneho roka, v ktorom živnostník prvýkrát podával daňové priznanie. Podmienkou je, že jeho príjem je vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy. Odvody do Sociálnej poisťovne však môže hradiť dobrovoľne.
Princíp dobrovoľného sociálneho poistenia neplatí len pri nemocenskom a dôchodkovom poistení, ale aj pri poistení v nezamestnanosti. Ak si podnikateľ platí poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie, musí platiť poistné aj do rezervného fondu solidarity. "Dobrovoľne poistená osoba si síce vymeriavací základ určuje sama, ale len v zákonom stanovených hraniciach. Pri nemocenskom poistení je vymeriavací základ minimálne 6 900 korún mesačne, najviac 23 738 korún mesačne, pri ostatných druhoch poistenia maximálne 47 475 korún," vysvetľuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Vladimíra Pôbišová.
Na odvody do zdravotnej poisťovne sa nevzťahuje princíp dobrovoľného poistenia. Sú povinné hneď od začiatku podnikania. "Ak ide o začínajúceho živnostníka, ktorý nie je pritom zamestnaný alebo nie je poistencom štátu, je povinný platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie v povinnej minimálnej výške. Od 1. januára 2006 je to 966 korún mesačne. Takéto preddavky bude platiť až do 30. júna 2007. Od 1. júla 2007 si výšku preddavkov vypočíta z daňového základu z príjmov, ktoré dosiahol v roku 2006," hovorí Dušan Kopecký z odboru poistného Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Dane, ochrana a sociálne výhody
Pri zamestnancovi je zodpovednosť za výpočet dane na strane firmy (ak ju o to zamestnanec požiada). Živnostník zodpovedá za výpočet dane v daňovom priznaní sám a sú s tým spojené aj určité výdavky. "Ak si chce uplatniť preukázateľné výdavky, musí si viesť jednoduché účtovníctvo, pri paušálnych výdavkoch zase evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach," hovorí Petras.
Ak by sa zamestnanec rozhodol prejsť u svojho doterajšieho zamestnávateľa na živnosť, nemusí mu to umožniť. Prevažujúci predmet činnosti svojho podnikania by mal zabezpečovať najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Platí aj to, že kým zamestnanca chráni Zákonník práce, prípadne odbory, živnostník musí rátať s tým, že firma, pre ktorú robí určitý výkon, s ním môže zrušiť zmluvu zo dňa na deň. Nemal by počítať ani s nárokom na dovolenku, trinástym platom, so stravnými lístkami či s inými výhodami, ktoré majú zamestnanci vo firme, pre ktorú pracuje.

Ručenie za podnikanie
Živnostník ručí za výsledky podnikania celým svojím majetkom. Ak je jeden z manželov živnostník a v podnikaní sa mu veľmi nedarí, majetok jeho "polovičky" nemusí byť ohrozený. Podľa zákona totiž ten z manželov, ktorý nie je podnikateľom, môže požiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj bez súhlasu manžela - živnostníka. Návrh na začatie konania vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba podať na príslušnom okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu manžela - živnostníka. Ak podnikajú obaja manželia, návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať hociktorý z nich.

Aké výhody ponúka živnosť:
- Možnosť uplatniť si paušálne výdavky 40 % (remeselníci až 60 %) alebo preukázateľné výdavky (treba ich doložiť). Pre tých, ktorí zarábajú menej, sa viac oplatia paušálne výdavky. Zamestnanec si nemôže uplatniť žiadne preukázateľné výdavky a tým znížiť svoj daňový základ.
- Z hľadiska príjmu má živnostník k dispozícii viac peňazí ako zamestnanec s rovnakou hrubou mzdou. Či mu aj viac zostane, závisí od výšky príjmu, odvodov a najmä preukázateľných výdavkov.

Riziká spojené so živnosťou:
- Živnostník ručí za výsledky podnikania celým svojím majetkom. Ak nie je schopný uhradiť svoje záväzky, veritelia si môžu svoje pohľadávky voči nemu uspokojiť aj z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zákona však ten z manželov, ktorý nepodniká, môže požiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
- Živnostník je zodpovedný za svoje daňové priznanie. Za daňové priznanie zamestnanca zodpovedá jeho zamestnávateľ (pracovník ho požiada o ročné zúčtovanie dane).
- Na živnostníka sa prenáša riziko zodpovednosti za jeho budúci dôchodok, ktorý závisí od výšky jeho odvodov do Sociálnej poisťovne.

Koľko zarobí živnostník a zamestnanec pri mesačnom príjme alebo cene práce 30 000 Sk
Živnosť Pracovný pomer
Mesiac Výkon Odvody Čistý príjem Cena práce Hrubá mzda Odvody: Daň Čistý príjem
zamestnanec firma
Január 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Február 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Marec 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Apríl 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Máj 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Jún 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Júl 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
August 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
September 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Október 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
November 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
December 30 000 3 254 26 746 30 000 22 189 2 973 7 811 2 213 17 003
Spolu 360 000 39 048 320 952 360 000 266 268 35 680 93 732 26 557 204 034
Paušálne výdavky 60 %
Celoročná daň – 2 686 Sk
Čistý príjem – 318 266 Sk
Rozdiel v čistom celoročnom príjme oproti zamestnaniu – 114 232 Sk
Paušálne výdavky 40 %
Celoročná daň – 16 366 Sk
Čistý príjem – 304 586 Sk
Rozdiel v čistom celoročnom príjme oproti zamestnaniu – 100 552 Sk
Pozn.: Výpočty vychádzajú zo sadzieb roku 2006. Daňovník si uplatňuje iba odpočítateľnú položku na daňovníka.
Výpočet: D.P.F.

Odvody pre živnostníkov od 1. januára do 30. júna 2006
Minimálne odvody Maximálne odvody
Typ odvodov Vymeriavací základ   Suma (v Sk) Typ odvodov Vymeriavací základ   Suma (v Sk)
v korunách  v percentách v korunách  v percentách
Nemocenské 6 900 4,40 304 Nemocenské 23 738 4,40 1 045
Starobné 6 900 18,00 1 242 Starobné 47 475 18,00 8 546
Invalidné 6 900 6,00 414 Invalidné 47 475 6,00 2 849
Rezervný fond 6 900 4,75 328 Rezervný fond 47 475 4,75 2 256
Nezamestnanecké 6 900 2,00 138 Nezamestnanecké 47 475 2,00 950
Zdravotné 6 900 14,00 966 Zdravotné 47 475 14,00 6 647
Spolu   49,15 3 392 Spolu   49,15 22 293
Pozn. 1: Ak samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nedosiahla v roku 2005 príjem 82 800 Sk (12 x 6 900 Sk), nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, iba dobrovoľne.
Vymeriavacie zákaldy si potom určí sama. Treba vyplniť Registračný list FO. 
Nezamestnanecké platí každá SZČO len dobrovoľne.
Pozn. 2: Pre odvody do zdravotnej poisťovne sa mení vymeriavací základ k 1. januáru. Pre odvody do Sociálnej poisťovne sa mení vymeriavací základ k 1. júlu.
Zdroj: D.P.F.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.