Ak máte podobné zážitky, je len na vás, aby ste situáciu zmenili aspoň tým, že na vinníkov ukážete prstom. Už iba dva dni môžete nominovať poplatok, ktorý považujete za absurdný a zvýšiť tak šance, že sa s ním v budúcnosti možno už nestretnete.
Hlasujte za „naj“ absurditu
Do konca novembra tohto roku môžete aj vy ako bankoví klienti nominovať nezmyselný poplatok buď na webovej stránke Hospodárskych novín, alebo priamo na stránke usporiadateľa celej súťaže www.bankovnipoplatky.com. Ak nestihnete nomináciu, môžete sa od 1. decembra zúčastniť na hlasovaní. Finálne kolo hlasovania, do ktorého sa dostane päť poplatkov, sa uskutoční vo februári budúceho roka a na začiatku marca spoznáme tohtoročného „víťaza“. A v čom bude tento siedmy ročník odlišný od predchádzajúcich ročníkov? Ako hovorí Patrik Nacher, zakladateľ servera www.bankovnípoplatky.com, keďže na trh vstúpili aj nové banky, súboj o klientov sa môže pritvrdiť, čo sa môže prejaviť v zmenenej poplatkovej politike bánk. „Hlasovanie je rozdelené do dvoch kôl. Súčasťou ankety sú ďalšie sprievodné aktivity, a to napríklad prezentácia výsledkov z predchádzajúcich ročníkov, anketa medzi tlačovými hovorcami bánk a ich komentár k poplatkom, prieskum výšky najabsurdnejších poplatkov v jednotlivých
bankách a podobne.“
Víťazi minulých ročníkov
Poplatok za vedenie bežného účtu, za nadmerný vklad a za pripísanie úroku. Tieto tri bankové poplatky a v rovnakom poradí označili v internetovom hlasovaní za najabsurdnejšie klienti na Slovensku i v Česku v predchádzajúcich šiestich ročníkoch. „Cieľom ankety je upozorniť na niektoré nezmyselné a absurdné bankové poplatky, na ktoré si sťažujú klienti. Každý rok nejaká banka nielen že zruší najabsurdnejší poplatok, ale verejne sa k tomu prihlási či pochváli,“ hovorí Patrik Nacher, zakladateľ servera www.bankovnípoplatky.com.
Platíme veľa za nič?
Finále hlasovania prebieha samostatne za Česko i za Slovensko. Poplatky za základné bankové služby, ako sú transakcie, poplatky spojené s platobnou kartou či vedením účtu sú v oboch krajinách vysoké. To napokon potvrdzujú aj rôzne štatistiky. Ministerstvo financií SR už začiatkom tohto roka avizovalo, že výška poplatkov bánk, rovnako aj cena bankových úverov, je neprimerane vysoká. Výnosy slovenských bánk z poplatkov a provízií dosiahli podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska v minulom roku 591,2 mil. eura a v medziročnom porovnaní vzrástli o 12 percent. Patrik Nacher tvrdí, že pokiaľ ide o absurdné poplatky, situácia u nás je o niečo lepšia ako v Česku. „Dôvodom môže byť paradoxne menší trh a veľa poplatkov ovplyvňuje aj fakt, že na Slovensku je zavedené euro. Postupne sa zlepšuje aj úroveň vzdelanosti klientov bánk.“
Víťaz nie je ten istý
Stretli ste sa v tomto roku s nezmyselným bankovým poplatkom a teraz čakáte, že ho „po víťazstve v ankete“ banky automaticky zrušia? Nemusí to byť pravidlo, ale stáva sa aj to. „Banky niekedy rušia poplatky, ktoré vyhrajú, alebo sa pochvália, že víťazný absurdný poplatok už dávno nemajú. Inak ma názory ,z druhej strany barikády‘ doteraz neprekvapili. Názor, že poplatky sú len cenou za službu banky, sa opakujú stále dookola,“ spresňuje Patrik Nacher. Medzi finalistami sa neraz ocitnú aj poplatky, ktoré sa objavujú v ankete každý rok. Aby sa však stále neopakoval víťaz, poplatok, ktorý v ankete v danom ročníku vyhrá, už v ďalšom roku nemôže byť nominovaný.
Konzervatizmus prevláda
Napriek neustálym ponosám na výšku poplatkov sú podľa prieskumov slovenskí klienti bánk pomerne konzervatívni. Ako dodáva Daniel Hundák zo spoločnosti Salve Finance, problémom je aj to, že 80 percent ľudí si nepreveruje poplatky v bankách. „Ľudia veria bankovým reklamám, ktoré často zavádzajú. Veľakrát sa im nechce meniť staré veci za nové kvôli pohodliu a obavy z niečo nového.“ Jednoducho povedané, na svoju banku si často zanadávajú, ale málokto ju vymení za konkurenčnú.
Novinky od januára
Vláda v tomto roku prišla so zámerom zdaňovať banky. Národná rada v októbri schválila zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára budúceho roka. Banky budú musieť odvádzať 0,4 percenta štátu za príslušný kalendárny rok. Otázkou pre mnohých klientov bánk zostáva, či si výdavky nepremietnu do poplatkov. „Spoliehame na korektnosť a konkurenciu bankového sektora. Ako sa banky budú správať skutočne, to sa prejaví pri aplikácii zákona v budúcnosti,“ spresňuje Patrícia Malecová Šepitková z oddelenia komunikácie Ministerstva financií SR.
Patrik Nacher na Slovensku oceňuje na rozdiel od Česka väčšiu aktivitu vlády v oblasti vymedzenia pravidiel podnikania v bankovníctve vrátane pohľadu na poplatky a postavenie bankových klientov. Zároveň dodáva, že niekedy je regulácia na škodu a v konečnom dôsledku sa obracia proti samotným klientom. „To sa deje napríklad vtedy, ak zákon zakáže nejaký poplatok. Banky na to reagujú jeho premenovaním či vytvorením iného. Situácia sa napraví len formálne, nie reálne, navyše ešte viac zneprehľadní cenník bankových poplatkov.“