Kamióny s ilegálnym odpadom smerujú zo západu do stredu Európy. Vozia opotrebované preumatiky, elektroniku, plasty, nebezpečný a komunálny odpad.
Letí práve ten, ktorého spracovanie je v domovskej krajine najdrahšie a pravidlá s nakladaním najprísnejšie. Odosielateľmi sú najčastejšie Nemecko a Rakúsko, adresátmi Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Odpad končí buď na čiernych skládkach, alebo sa lacnejšie zlikviduje u legálnych spracovateľov. V tom najhoršom prípade sa jednoducho spáli. Len malá časť sa vráti tam, odkiaľ odpad prišiel.
Je to lepší biznis ako podvody s ropnými látkami, upozorňujú znalci. Točia sa v ňom stovky miliónov, ktoré organizované skupiny zarábajú na falošných dokladoch, podvodných odpočtoch DPH či na neoprávnenom čerpaní štátnych dotácií. Kriminalisti hovoria o vážnom medzinárodnom probléme.
Na ilegálne obchody s odpadom sa preorientovala aj talianska mafia, ktorá ich považuje za rovnako výnosné ako drogy či biele mäso.
Kontroly kamiónov
"Z okolitých krajín sme na tom relatívne najlepšie," myslí si Jarmila Ďurďovičová, šéfka Útvaru inšpekcie odpadového hospodárstva. Inšpektori životného prostredia sa poučili zo skúseností českých kolegov a sprísnili kontroly na hraniciach aj u spracovateľov na našom území.
Vlani strávili na hraničných priechodoch spolu 43 dní a skontrolovali vyše dvetisíc vozidiel. V dvanástich prípadoch sa im podarilo odhaliť nelegálny dovoz. Takéto náhodné kontroly však nevylučujú, že aj k nám sa podarilo odpad prepašovať. Aj preto by bolo podľa inšpektorov potrebné zlepšiť hraničný dozor a spoluprácu s colníkmi.
Medzinárodný problém
Najväčší prípad nelegálneho dovozu odhalili pri Partizánskom, kde firma Thermorec doviezla asi tisíc tristo ton komunálneho odpadu z Rakúska. Skládka bola neskôr zapálená a v súčasnosti je snaha vrátiť zvyšky odpadu naspäť. Rokujú o tom ministerstvá životného prostredia. Dovozca dostal pokutu a bolo voči nemu začaté aj trestné stíhanie.
"Ide o jednu z najvážnejších foriem kriminality, ktorá predstavuje medzinárodný problém," myslí si Mário Kern, policajný expert na environmentálnu kriminalitu. Otvorili sa hranice a takýto tovar nikto nekontroluje. Je ťažké odhaliť pašerákov. Priznáva, že polícia je odkázaná len na operatívnu činnosť, ak sa nejaká skládka nájde.
Aj vtedy je problém rozpliesť nitky dovozcov, pretože obchod ide cez viacerých sprostredkovateľov a obchodníci sú vybavení najrôznejšími falošnými dokladmi. Ich snahou je najčastejšie vydávať nelegálny odpad za druhotnú surovinu, určenú na ďalšie spracovanie. Jednou z ciest, ako tento medzinárodný ilegálny obchod zastaviť, je podľa expertov zjednotiť pravidlá v celej Európskej únii a zrušiť daň z pridanej hodnoty na odpady.
Bezradní úradníci
Najnovšie sa pašeráci odpadu zamerali na Maďarsko. Prvé nelegálne skládky sa objavili na juhu koncom roka na farmách alebo v priestoroch, ktoré opustila armáda. Neskôr úrady odhalili ďalšie smetiská, dokonca aj priamo v Budapešti.
Tisícky ton dovezeného odpadu vyvolali bezradnosť úradníkov a medzi obyvateľmi hnev a obavy. Podľa údajov maďarského ministerstva životného prostredia doviezli v uplynulých mesiacoch kamióny do krajiny najmenej päťtisíc ton zlisovaných balíkov komunálneho odpadu. Pochádzal z Nemecka a skončil na devätnástich skládkach.
Niektorí odborníci však tvrdia, že sa ho doviezlo až štyrikrát viac. Pašovanie má už prvých obvinených, medzi ktorým je starosta jednej juhomaďarskej obce.
Ide aj o DPH
Károly Sziráki podniká v spracovaní odpadov pätnásť rokov. Jeho firma sídli v malom mestečku neďaleko Budapešti a pašerákov, ktorí mu kazia obchody, už dlho sleduje aj pomocou súkromných detektívov. O ich činnosti má pozoruhodnú zbierku dokumentov, v ktorej nechýbajú ani satelitné fotografie.
"Ide tu o stovky milión eur. Čistý zisk z jedného kamióna sa v závislosti od druhu odpadu pohybuje od milióna forintov po niekoľko desiatok miliónov," uviedol pre televíziu RTL Club. Sto forintov dnes stojí asi štrnásť korún.
Systém, ako tento obchod funguje, je podľa neho jednoduchý. Z Nemecka sa vyvezú smeti do niektorej zo stredoeurópskych krajín, napríklad do Maďarska. Tam sa zlegalizujú a na ich likvidáciu sa uplatní príspevok od štátu. Potom odpadom naložený kamión putuje ďalej. Predajú ho inej firme, tá ho predá ďalšej, ktorá si pri vývoze uplatní odpočet DPH.
Takto naložený kamión smeruje zo Slovenska do Česka, Rakúska, Slovinska a späť do Maďarska. A podobný scenár sa môže uplatniť vo všetkých nových členských štátoch únie.
Česi vedú
Najviac postihnutou krajinou je Česko. Experti odhadujú, že v uplynulých rokoch sa ich tam dostalo asi tridsaťtisíc ton. Drvivá väčšina z Nemecka. Spolu bolo objavených niekoľko desiatok čiernych skládok, najmä v severných a stredných Čechách.
Najznámejší je prípad z malej obce na Lounsku, kde štyritisíctonovú skládku komunálneho odpadu objavili colníci. Niekto ju potom trikrát úmyselne podpálil. Jej zvyšky, asi polovicu, sa po úsilí ministerstva životného prostredia podarilo dostať naspäť do Nemecka. Likvidáciu zaplatili Nemci a inšpekcia životného prostredia dala firme, ktorá odpad priviezla a medzitým sa dostala do konkurzu, desaťmiliónovú pokutu.
Živobytie pre mafiu
Dovoz odpadu z Nemecka trápi aj poľské pohraničie. Ako píše denník Zycie Warszawy, polia a lesy v blízkosti hranice sa premenili na skládky. Vidieť tam televízory, práčky, batérie či vraky áut. Odpad pritom pomáhajú dovážať samotní Poliaci. Napriek tomu, že tresty za podobnú činnosť sú tvrdé a okrem vysokých pokút hrozí za ne až päť rokov väzenia.
Talianska mafia považuje nelegálne spracovanie komunálneho, no najmä priemyselného odpadu, za lukratívny zdroj príjmov. Veľký rozmach dosiahla v tejto oblasti v 90. rokoch najmä na Sicílii a pri Neapole. Podľa talianskych ekológov dokáže ponúknuť spracovanie za omnoho nižšie ceny, než legálne fungujúce firmy.
Často však ide o veľmi brutálne spôsoby. Napríklad o voľné pálenie, vylievanie toxického kalu na polia, o využívanie starých lomov na skládky, o ukladanie pneumatík do jám a ich prekrytie chemikáliami s následným podpálením, či o zakopávanie odpadu z kovovýroby a priemyselných čističiek do zeme, alebo o miešanie takéhoto kalu do hnojív. Ekológovia odhadujú, že ročný obrat v tomto biznise je len v Taliansku okolo dve a pol miliardy eur.