Pri návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách narazila vláda na rázny odpor telekomunikačných firiem. Jednou z najspornejších otázok sa pri novele, ktorú pripravuje ministerstvo dopravy, javí financovanie nákladov spojených s uchovávaním a poskytovaním údajov o uskutočnených hovoroch a mailovej komunikácii, ako aj rozsah údajov poskytovaných silovým rezortom.
Zavedenie všetkých zmien, ktoré požadujú silové rezorty, znamená, že Slovensko pôjde pri sledovaní telefonátov a e-mailov oveľa ďalej, ako mu predpisuje Európska únia. Jej smernicu, z ktorej sa pri novele vychádza, pritom zatiaľ implementovalo zo všetkých členských krajín iba Dánsko. "O odklad jej implementácie s účinnosťou od 15. marca 2009 požiadalo spolu 16 štátov. Slovensko však medzi nimi napriek krátkosti času do 15. septembra, keď by mala novela zákona o elektronických komunikáciách platiť, chýba," konštatoval na včerajšom okrúhlom stole ITAPA prezident spoločnosti Slovak Telekom Miroslav Majoroš.
Viacero rizík
Viacerí z účastníkov podujatia kritizovali v súvislosti s prijatím novej právnej normy neexistujúcu diskusiu. Za jeden z dôvodov pritom viacerí zo zúčastnených označili práve neochotu silových rezortov o návrhu novely diskutovať.
Veľké množstvo údajov, ktoré by sa mali uchovávať, pritom operátori pri poskytovaní svojich služieb neuchovávajú a nespracúvajú. Ide približne o 30 druhov informácií týkajúcich sa mailov, počítačov, mobilov a telefonovania. K najväčším rizikám novely prijatej v tejto podobe patrí, že vzhľadom na online prístup nepresne definovaných ozbrojených zborov v prílohe novely by vlastne týmito citlivými informáciami disponoval veľký okruh ľudí, bez kontrolnej funkcie súdov.
"V praxi vnímame veľmi vážne pokusy o uvoľnenie ochrany zo strany rôznych subjektov a náš úrad sa kategoricky postaví proti takejto novelizácii," zdôraznil predseda Úradu na ochranu osobných údajov Gyula Veszelei. "Chápeme potrebu účinného boja proti terorizmu a organizovanému zločinu. V novele však musí byť adekvátnou mierou prihliadané nielen na povinnosť bezpečnostných zložiek chrániť verejný záujem, ale aj na právo občanov na súkromie a právo operátorov na slobodné podnikanie," poznamenal v diskusii aj generálny riaditeľ Telefónica O2 Juraj Šedivý.
Rázne nie
Plošný neobmedzený online prístup orgánov štátu do databáz operátorov je v priamom rozpore s požiadavkou individuálneho prístupu, primeranosti zásahov do súkromia a absolútne vylučuje možnosť nezávislej kontroly. Všetci štyria najväčší operátori u nás navrhovanú novelu odmietli.
Náklady telekomunikačných firiem spojené s odpočúvaním, uchovávaním a poskytovaním údajov, ako aj systémov núdzového volania 112, sa za celý sektor telekomunikácií odhadujú vo výške 0,8 až 1 miliarda korún. V mnohých krajinách EÚ ich spolu s firmami zdieľajú štáty. Spornej otázky ich financovania sa včera dotkol poslanec vládnej strany Smer Peter Pelegrini, ktorý konštatoval, že náklady s ním spojené patria k podmienkam pôsobenia na slovenskom telekomunikačnom trhu. "Potom by pravdepodobne bolo podmienkou výrobcov alebo dovozcov áut u nás, aby prispievali na financovanie radarov na meranie rýchlosti automobilov," reagoval na jeho vystúpenie generálny riaditeľ spoločnosti Orange Slovensko Pavol Lančarič. Problematickou je napokon aj požiadavka rušičiek telekomunikačných sietí, ktorých činnosť schvaľuje Telekomunikačný úrad. Nerovnováha verejného a súkromného záujmu by v prípade odsúhlasenia novely v tejto podobe občanom podľa advokáta Pavla Nechalu, spolupracovníka organizácie Transparency International, mohla znamenať ohrozenie nedotknuteľnosti osoby a jej záujmov, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Bola by tiež potvrdením tendencie prenášania povinností štátu na občanov a podnikateľské subjekty.
StoryEditor