29.11.2005, 00:00

Kriminálna rutina predmestí je späť

Po nepokojoch sa na predmestia francúzskych miest obnovuje kriminálna rutina: tieňové hospodárstvo pod taktovkou miestnych bosov. Z toho ťaží aj polícia, pretože šéfovia gangov často udržiavajú poriadok v štvrtiach, kde štát stratil všetku moc.
Podľa Spiegel Online tieňové zóny na predmestiach obsahujú celú škálu nelegálnych alebo spolovice legálnych aktivít. Existuje tu tradičná kriminalita vo forme obchodu s drogami, prania špinavých peňazí, krádeží áut alebo falšovania. Na druhej strane stoja neohlásené služby, nezdanenými kaderníctvami počnúc, nelegálnymi autoservismi končiac. A nové odvetvia stále pribúdajú. Pre
tmavé zóny predmestskej ekonomiky sú plne organizované, tvrdí policajný dôstojník a autor knihy Kriminálne podzemné hospodárstvo Alain Bollé. Podľa neho tieto aktivity stoja na tvrdom jadre, ktoré riadi celú kriminálnu činnosť mestskej štvrte. Svoje miesto tu nájdu desaťroční ako vyzvedači, aj dobre zarábajúci drogoví baróni. Bollé považuje vznik týchto sietí ako náhradu chýbajúcich štátnych inštitúcií.
V tieňovej zóne predmestskej ekonomiky zarábajú najviac práve bosovia a za jeden deň zarobia viac, než väčšina obyvateľov predmestia legálnou cestou za celý mesiac. Tretiu kategóriu tvoria mladí ľudia, ktorí považujú tieto aktivity za dočasné, ale nevyhnutné riešenie prežitia pre seba a svoju rodinu.
Polícia je zväčša bezmocná. Keď sa na predmestí objavia policajti v civile, vyzvedači ich okamžite rozpoznajú. Potom stačí už len jeden varovný telefonát. Konzervatívny minister vnútra Nicolas Sarkozy sa už v roku 2002 pokúšal zvýšiť účinnosť policajnej práce spojením viacerých pracovísk. Prepojenie polície, žandárov, pohraničnej stráže, sociálneho dozoru a daňového úradu malo zlepšiť vyšetrovanie kriminality predmestských gangov. A hoci sa skupinám sem-tam podaril nejaký úlovok, situácia sa prakticky nezmenila.
Zatiaľ nikto nenašiel účinný recept, a teda ani možnosť lepšie odhadnúť hodnotu tieňového hospodárstva. Svedčí o tom skutočne veľké rozpätie štatistického úradu, ktorý odhaduje, že čierny trh vo Francúzsku dosahuje 16 až 80 miliárd eur a tvorí tak jedno až päť percent hrubého domáceho produktu. Niektorí experti vyčíslili hodnotu nelegálnych príjmov dokonca na 300 miliárd eur.
Napriek problémom poriadkových síl podľa Bollého nemožno hovoriť o bezprávnych zónach. "V skutočnosti tam vznikli oblasti s novými právnymi nariadeniami, ktoré platia iba pre ne," tvrdí Bollé. A toto právo sa aj dôsledne uplatňuje, čo dokazujú práve nedávne nepokoje. Mestské štvrte, známe ako drogové centrá, zostali zväčša ušetrené a dokonca profitovali z nepokojov. Keďže v zasiahnutých oblastiach sa to policajtmi len tak hemžilo a celý obchod s drogami prakticky ustal, na uvoľnené miesto nastúpili práve díleri z pokojnejších predmestí.
Podľa Bollého východisko predstavuje iba zmena ekonomických a sociálnych podmienok na predmestiach. Nejde pritom len o zásahy proti tvrdému jadru, ale najmä vytvorenie legálnej náhrady za nelegálne príjmy tých ľudí, ktorí sa vďaka tieňovej ekonomike ako-tak držia nad vodou.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.