Pri neznámej obci na hraniciach s Maďarskom vybudoval najznámejší a jeden z najväčších slovenských priemyselných parkov. Dnes v ňom pôsobí, alebo sa chystá podnikať, pätnásť firiem, prevažne zo zahraničia. Ďalších deväť investorov má o park vážny záujem. "Vládnu investičnú agentúru Sario treba zrušiť," hovorí starosta Kechnecu Jozef Konkoly.
Ako je to s automobilovým investorom v Kechneci?
Je reálny, jeho záujem trvá, ale vyčkáva.
Oficiálne miesta doteraz investíciu odmietali a len nedávno pripustili, že sa s automobilkou rokuje. Vyzeralo to, akoby ste si vymýšľali...
Prečo by som to robil? Ja si nepotrebujem vymýšľať. Za mňa hovorí to, čo je tu vybudované. Vyšiel som s tým preto, lebo už dve automobilky Kechnec stratil a nechcem, aby sa to zopakovalo. Nakoniec tá automobilka nemusí byť v kechneckom parku, ale mala by byť na východe. Ten ju potrebuje ako soľ, pretože situácia je tu v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska katastrofálna.
Nie sú to prehnané obavy?
Ukážem vám dokumenty o rokovaniach s Peugeotom či MAN-om. Všetko sa to začalo tu. Prvé podkladové materiály vypracoval Kechnec. Peugeot nám ukradli politici a MAN odišiel, lebo nebola vôľa nájsť peniaze na vysporiadanie pripravených pozemkov.
Ako to myslíte s tým Peugeotom?
Jednoducho ho preplatili. V Kechneci mal dostať investičné stimuly vyše dve a pol miliardy a pri Trnave dostal desaťkrát toľko. Na to by sa niekto mohol pozrieť, ako "efektívne" sa vynakladajú prostriedky daňovníkov v rôznych kútoch Slovenska a pri rôznych investíciách.
Koľko štátnych peňazí dostal park v Kechneci?
Okolo sedemsto miliónov. Za ne tu máme pätnásť firiem, ktoré preinvestujú okolo pätnásť miliárd korún a vytvoria do konca toho roka asi tritisíc pracovných miest.
Prečo by niekto ťahal automobilku inde než na východ? Západ by ju už nezniesol...
No predsa kvôli peniazom. Niektorí ľudia sú nenásytní. Ja tu mám k dispozícii pripravených stopäťdesiat hektárov, na čo by bolo treba okolo 250 miliónov korún a nejaké rozumné stimuly pre investora. To je všetko. Ale asi pre malý profit nie je politická vôľa. A zatiaľ sa tu rozohráva len akási divná hra, ktorá už zneisťuje aj samotného investora a jej cieľom je, aby to nebol v žiadnom prípade Kechnec.
Preto ste prerušili spoluprácu s vládnou investičnou agentúrou Sario?
Zistil som, že sa správa nekorektne. Automobilovému investorovi neodporučila náš park, zatiaľ čo sme spolu niekoľkokrát rokovali a on ho jednoznačne chcel. Na druhej strane nám tu posielala Indov, ktorí chceli vyrábať pneumatiky. Mal som byť nadšený z prevádzky zaťažujúcej životné prostredie a odplašiť si súčasných aj ďalších investorov? Tú organizáciu treba zrušiť. Je to len predĺžená ruka politikov.
Agentúra tvrdí, že ona nemôže odporúčať, že len ponúka informácie o vhodných lokalitách.
Načo tá hra so slovíčkami? Stačí, ak neponúkne tie správne informácie, alebo ich zatají.
Ako starosta ste nezávislý. Ako vychádzate s politikmi?
S rozumnými sa vždy dohodnem. Oni potrebujú mňa, ja ich. O tom to je. Len treba nájsť tú správnu mieru. Svojej pozície som si vedomý, lebo si myslím, že Kechnec pomohol nemalou mierou Slovensku otvoriť dvere do Európskej únie. Minulý týždeň som bol v Bruseli. Moje prednášky si vypočuli stovky významných ľudí. Politikov, biznismenov a potenciálnych investorov. O Slovensku vedia cez Kechnec. Poznajú nás a chcú sem prísť.
Ako a kedy vznikla myšlienka parku?
Bolo to v polovici 90. rokov. Sociálno-ekonomická situácia v obci bola zúfalá. Poľnohospodárstvo skolabovalo, ľudia nemali kde robiť, bez práce ich ostalo viac ako tridsať percent. Jediným riešením bolo pritiahnuť nejakého investora. Takže park bol len prostriedkom, a nie cieľom. A prostriedkom na rozvoj obce ostal dodnes.
Ten rozvoj by vám závidelo nejedno mesto. Nové chodníky, cesty, obecné budovy... Do roku 1990 pritom nebol Kechnec ani len samostatnou obcou. V akej hodnote má majetok?
Keď som sa po odčlenení od Sene stal starostom, majetok obce mal hodnotu 3 milióny korún československých. Jeho dnešná trhová cena je okolo päť miliárd slovenských korún. Investovali sme najmä do obecnej infraštruktúry, bytov, moderného sociálno-zdravotníckeho zariadenia, fitnes, jedálne a nového obecného úradu. Za posledné roky sa prisťahovalo do obce viac ako štyristo obyvateľov.
Máte ďalšie ambiciózne plány...
Teraz, keď sa park rozrástol do nadregionálnych rozmerov, chceme byť do určitej miery aj jeho zázemím. Jeho priemyselný potenciál totiž zodpovedá 200- až 300-tisícovej aglomerácii. Preto by sme radi rozvíjali služby a vzdelávanie. Máme termálny zdroj vody a projekt aquaparku. Pripravujeme tiež obecnú integrovanú školu. Mala by priniesť novú kvalitu vzdelávania pre reálne potreby a život. Od materskej škôlky až po vysokú školu. S dôrazom na výučbou cudzích jazykov, informačných technológií a ďalších potrebných moderných zručností. Tento projekt za sedemsto miliónov počíta s výstavbou kompletného vzdelávacieho areálu s tradičným zázemím, ako sú športoviská, internáty a kultúrne priestory.
Štát týmto projektom nie je nadšený.
Asi mu vyhovuje školský systém, ktorého podstata tkvie v časoch Márie Terézie. Štát nemá záujem o našu integrovanú školu. Jej projekt sa kdesi na ministerstve školstva stratil. Neprekáža, pôjdeme do toho sami. Pomôžu nám investori, eurofondy aj súkromný kapitál.
Nerobí vám ťažkosti hospodáriť s takým rozsiahlym majetkom?
Je to náročné, ale dá sa to s tými pár ľuďmi na úrade zvládať. Predtým som podnikal a riadil firmu s desiatkami zamestnancov, takže nejaké skúsenosti mám. Skôr sa bojím toho, čo bude, ak odídem z funkcie.
Ako to myslíte?
No, zatiaľ je všetok majetok obecný. Nič nie je napísané na nejaké moje spriaznené firmy alebo rodinu. Bojím sa však, že keď tu nebudem, rýchlo sa rozoberie. Už teraz tu množstvo žralokov čaká na svoju korisť. Zaznamenali sme viacero pokusov dostať sa k majetku obci a k nehnuteľnostiam v parku.
Z akých miest a akým spôsobom?
Nechcem menovať, boli to prominentné osoby aj finančné skupiny. Bola tu snaha dostať sa k majetku cez exekúcie, ktoré nám hrozili po tom, čo nám tu bývalá vláda nechala 350-miliónovú sekeru.
Boli to investičné stimuly, ku ktorým sa zaviazala v súvislosti so spoločnosťou Getrag Ford.
Mám podozrenie, či tú sekeru nezaťala naschvál. Obec sa dostala na pokraj finančného kolapsu, lebo záväzok vlády čiastočne prevzala na seba. Bolo treba pre Getrag Ford dokončiť infraštruktúru a nechceli sme sklamať, tak sme si požičali peniaze. Takmer sme vykrvácali a mňa to stálo na srdcových ťažkostiach skoro život. Minulý rok v decembri nová vláda tento záväzok uhradila a my sme si vydýchli.
Napriek tomu vám pri parku, ktorý prerástol obec, musela vláda i politici podstatne pomôcť?
Ak to zhrniem, tak Dzurindova vláda stála pri jeho zrode, schválila koncepciu a odštartovala prvého investora, ktorým bol americký Molex. Terajšia vláda nás oddlžila, a tým zachránila pred rozbitím.
Čo by ste potrebovali od vlády súrne teraz?
Postavenie rýchlostnej cesty z Košíc po maďarské hranice. To je absolútna priorita a mala by byť aj pre regionálnych politikov, pretože celý východ by tak dostal napojenie na diaľničnú sieť. Sľuboval to už Dzurinda. Keby sa konalo, do Bratislavy by sa už jazdilo po diaľnici. No tak, ako vtedy, nevyhovuje to politikom ani teraz.
Prečo by sme mali platiť Maďarom za služby?
To poznám. Tiež som raz Maďar, raz Slovák. Ako to komu vyhovuje. Keď mi chcú hádzať polená pod nohy, tak som Maďar. Keď nevyjdem v ústrety Maďarom, tak som janičiar. Nech sa nikto neurazí, ale ja som Európan. Mám rád všetky národy a žiadny jazyk ani svetonázor vo mne nevyvoláva antipatiu. Príslušnosť k nejakej komunite vnímam cez rodinu, obec, tradície a kultúru. Tam sa skrýva ten pocit vlastných koreňov, ktorý niekto nazýva vlastenectvo a ktorý sa nosí v srdci.
Neuvažujete o vstupe do veľkej politiky?
Zatiaľ nie, aj keď ponúk som mal veľa. V regionálnej aj celoštátnej politike sa totiž dejú rozporuplné, neseriózne a nečitateľné veci. A to je proti môjmu presvedčeniu. Tú malú politiku v obci zvládam v súlade so svojím svedomím.
Aký je váš recept na úspech?
Je to fráza, ale tvrdá práca. Keby jej nebolo, nebolo by ani toho, čo mám za sebou.
Kto je Jozef Konkoly
Starostom obce Kechnec je od roku 1990. Má 52 rokov a kvôli sociálnym pomerom nemohol študovať. Vyučil sa za autoklampiara a pracoval ako autolakovač. Neskôr si urobil popri zamestnaní maturitu. Popri zamestnaní absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského v Bratislave a Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Pracoval na Krajskom inšpektoráte autoškôl ako inšpektor, potom krátko na odbore dopravy Krajského národného výboru v Košiciach. Pôsobil aj ako predseda výboru ľudovej kontroly a deväť mesiacov ako predseda Miestneho národného výboru v Seni.