O nástup vlny spomaľovania miezd však podľa analytikov nejde.
Trinásť európskych krajín zaznamenalo v rovnakom období nárast zhruba o 3,2 percenta. Pre podniky však podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov ide o pozitívny jav. "Takýto vývoj na Slovensku naznačuje, ako to potvrdzujú aj iné štatistiky, že produktivita rastie stále vysokým tempom, čo vytvára dobrý predpoklad pre budúci rast miezd," tvrdí Hošták. Slovensko si preto ďalej zachováva charakter najrýchlejšie rastúcej ekonomiky v strednej Európe.
Pomalšie ako u nás rastú firmám z V4 náklady na zamestnancov už len v Česku, kde v druhom štvrťroku stúpli o 7,7 percenta. "To, že naše jednotkové mzdové náklady sú nižšie ako v okolitých krajinách, je prejavom relatívne vysokého hospodárskeho rastu a produktivity práce," dodáva Hošták.
Súčasný rast nákladov je aj podľa analytikov bánk kontrolovaný. V európskej dvadsaťsedmičke, ktorej sa prieskum Eurostatu týkal, napredujeme strednou cestou. "Možno povedať, že výrazné zmeny v poslednom období sa nás netýkajú," konštatuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Banky.
Podľa Európskej centrálnej banky vývoj mzdových nákladov na Slovensku rástol najviac v období do roku 2002, následne sa rast spomalil, pričom mierny nárast možno zaznamenať práve v posledných rokoch.
Ako krajiny s nateraz najbúrlivejšími zmenami európsky štatistický úrad uvádza pobaltské štáty. V Litve dosiahol rast nákladov na zamestnanca takmer 32 percent, v Lotyšsku približne 22 percent. Podobne je na tom aj Rumunsko s 23-percentným zvyšovaním.
Protipólom východnej Európe sú už ustálené a vyprofilované pracovné trhy vo vyspelých západných či škandinávskych štátoch, kde sa rast pohybuje zhruba na úrovni dvoch percent. Mzdové náklady sa v Európe vyjadrujú podielom medzi nákladmi na zamestnanca a produktivitou práce.
Analýzu nákladov na zamestnávanie čítajte v HN zajtra.