Medzinárodný menový fond včera odsúhlasil zmenu systému svojho financovania, ktoré sa v posledných rokoch skomplikovalo. Súčasťou zmien, ktorých cieľom je zníženie deficitu tejto globálnej finančnej inštitúcie, sú aj investície do cenných papierov a predaj vyše 400 ton zlata.
Šéf fondu Dominique Strauss-Kahn označil včerajšiu dohodu prijatú na výkonnej rade za "kľúčové rozhodnutie", keďže sa ňou mení 62 rokov trvajúci systém financovania MMF.
Menej kríz, chudobnejší fond
Ten vychádzal hlavne z úverov, čo sa v ostatných rokoch fondu prestalo vyplácať. Ako informovala stránka earthtimes, inštitúcia žila najmä z úrokov z úverov, ktoré poskytovala chudobným krajinám v rámci záchranných balíčkov a na rozvoj. Viaceré štáty Afriky, ale najmä Ázie a Latinskej Ameriky, ktoré fond ešte pred niekoľkými rokmi zachraňoval pred krachom hospodárstva, si však v poslednom období čiastočne zlepšili svoje finančné rezervy a v niektorých prípadoch sa obrátili na iných veriteľov. Menový fond tak stratil viacerých klientov a jeho deficit sa začal prehlbovať. Ten sa na najbližšie dva až tri roky odhaduje podľa BBC približne na 400 miliónov dolárov (vyše 8,2 miliardy Sk). Aj preto sa fond v rámci prelomovej dohody rozhodol okrem iného znížiť svoje rozpočtové výdavky do roku 2011 zhruba o 100 miliónov dolárov a nevyhne sa ani prepúšťaniu. Očakáva sa, že inštitúciu opustí 380 zamestnancov.
Predaj zlata
"Urobili sme náročné, no nevyhnutné rozhodnutie, aby sme znížili predpokladaný deficit fondu a dostali sme jeho financie na udržateľnú úroveň. Zároveň týmto krokom meníme fond na inštitúciu, ktorá bude omnoho úspornejšia a efektívnejšia pre potreby našich členov," citovala agentúra Reuters Straussa-Kahna. Na základe spomínaného návrhu, ktorý ešte musí schváliť 185 členských štátov, predá fond 403,3 tony zlata z rezerv v celkovej výške 3 217 ton. Samostatne súhlas s predajom zlata musí dať ešte aj americký Kongres.
Zástupca fondu pre Reuters povedal, že zlato by fond mohol predať buď priamo na trhu, alebo ho za trhovú cenu ponúkne centrálnym bankám. Predaj bude koordinovať s Európskou centrálnou bankou, s ktorou má dohodu o nakladaní so zlatom a ktorá mu umožňuje predaj 500 ton zlata ročne. Ceny zlata v ostatnom období prudko rastú. Presne 13. marca vzrástli na prvý rekord 1 000 dolárov za uncu a deň nato prekročili 1 007 dolárov za uncu. Aj keď odvtedy mierne klesli, udržujú si stále vysokú hodnotu. Termínové obchody s dodávkou zlata v júni vzrástli včera v New Yorku o 13,60 dolára na 926,80 dolára za uncu.
Zatiaľ len dlhopisy
Predaj zlata by mal MMF umožniť vytvoriť nadáciu, cez ktorú v budúcnosti zníži svoju závislosť od príjmov z úverovania, a viac peňazí získavať z investičných aktivít. Na to však bude musieť najskôr zmeniť svoju chartu, s čím musí súhlasiť väčšina členských krajín MMF. Ako povedal zdroj z MMF, nadácia by mohla mať spočiatku kapitál okolo šesť miliárd dolárov. Jej činnosť by zabezpečovali investiční správcovia, pričom by najskôr investovali do štátnych dlhopisov, neskôr do firemných. Či pôjde neskôr aj do rizikovejších akcií, sa vnútri fondu ešte nerozhodlo. Ak by sa mu podarilo uskutočniť všetky plánované kroky, do dvoch rokov by mohol získať mimo svojich klasických príjmov z úverov približne 300 miliónov dolárov.
StoryEditor