oterajší príspevok pre nezamestnaných, ktorých lákajú zahraničné zárobky, sa tak zvýši o tisícku. Príspevok na presúvanie sa za prácou síce poznajú aj iné členské štáty, no len v rámci krajiny. S podporou odchodu vlastnej pracovnej sily do zahraničia sa tak Slovensko v Európe radí už len k Nemecku.
Z vlastného hniezda
O jednoduchšie vycestovanie za prácou v cudzine pritom môže požiadať každý, kto bol v evidencii nezamestnaných vedený najmenej tri mesiace. Dostane ho však až po tom, čo si nájde prácu alebo začne podnikať. V minulom roku sa tak podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podporilo viac ako 11 300 uchádzačov o zamestnanie.
Napriek tomu, že nedostatok pracovnej sily v súčasnosti hlásia aj najväčší slovenskí zamestnávatelia, z vlaňajších štátnych peňazí odišlo spolu s potenciálnymi zamestnancami do zahraničia približne 23 miliónov korún. "Slovensko je súčasťou EÚ, a preto tu vznikla možnosť poskytnutia príspevku na dochádzku za prácou pre občanov do zahraničia," vysvetľuje Danica Lehocká, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že "príspevok na dochádzku za prácou poskytuje úrad mesačne na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku z trvalého alebo prechodného bydliska do miesta výkonu zamestnania a späť".
O príspevok je pritom u nás možné požiadať najneskôr do šiestich mesiacov od nástupu do zamestnania alebo od začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.
Raritné Nemecko
Zvláštnym prípadom je Nemecko, ktoré je podľa informácií Európskej komisie podľa všetkého jediným štátom únie financujúcim úplny odchod svojich občanov za prácou do zahraničia. Príspevok na sťahovanie sa za prácou síce poznajú aj inde (napr. Rakúsko), no len v rámci krajiny.
Takýto jav v krajine, ktorá bola v minulých desaťročiach magnetom pre státisíce cudzincov hľadajúcich dobre platenú prácu, pôvodne nikto nečakal. No v dôsledku zjednotenia Nemecka sa situácia v štáte výrazne zmenila. Po roku 1991 a prevzatí celej ekonomiky východných spolkových krajín západnými Nemcami sa milióny východných Nemcov ocitli bez práce a dodnes sa ich situácia zlepšuje len pomaly. Ročne opustí krajinu s 8-percentnou nezamestnanosťou okolo 155-tisíc Nemcov, väčšinou práve z východnej časti štátu.
A pritom im výdatne pomáhajú aj štátne úrady. Podľa agentúry Reuters štát nielenže pomôže nájsť prácu v zahraničí, ale všetky náklady spojené s odchodom, aj celej rodiny, zaplatí. A to nielen v únii, ale aj vtedy, ak sa to týka Austrálie či Kanady. Popritom úrady práce cez svoje agentúry pre zamestnávanie v zahraničí zafinancujú aj zaškolenie pre konkrétnu prácu vrátane jazykových kurzov. Len berlínsky úrad takto zabezpečil prácu v zahraničí minulý rok 300 nezamestnaným.
Pre mnohých ekonómov a zástupcov priemyslu však platiť pri klesajúcej populácii ľuďom za odchod do zahraničia je absurdné a krajina si takto iba koleduje o problém. Podľa odborníkov v krátkodobom meradle je dobré, ak sa ľuďom podarí dostať k práci, no z dlhodobého stráca štát do budúcnosti kvalifikovanú silu. Odchodom celých rodín totiž krajina prichádza aj o budúcu silu, keď do pracovného procesu vstúpia deti emigrantských rodín.