Na pozadí blížiacich sa spoločenských zmien bol v lete 1989 vytvorený samostatný štátny podnik Chemosvit, ktorý v tom čase zamestnával päťtisíc ľudí. Jeho produkcia sa pohybovala na úrovni dvoch miliárd korún. Na čelo chemického gigantu bol zvolený Michal Ľach, ktorý riadi firmu už takmer dvadsať rokov.
Začiatok 90. rokov priniesol so sebou mnohé výzvy, s ktorými sa manažment podniku musel vyrovnať. Okrem straty exportných trhov, novej konkurencie, všeobecnej neistoty a problémom s platobnou neschopnosťou muselo vedenie podniku vyriešiť otázku privatizácie spoločnosti. V roku 1994 bola vytvorená akciová spoločnosť Chemosvit, v ktorej má majoritný 51-percentný podiel vedenie firmy a 49 percent vlastnia zamestnanci. "Z pohľadu riadenia nie je tento krok adekvátny požiadavkám doby, napriek tomu zvolený model neľutujem," povedal neskôr Ľach v jednom z rozhovorov pre podnikové noviny. Chemosvit tak odolal lákavým ponukám zahraničných investorov, a ako jedna z mála úspešných firiem zostal plne v slovenských rukách. "Zahraničné spoločnosti mali záujem len o smotanu, prosperujúcu výrobu fólií, hlboko stratové časti firmy nechceli," spomína si Ľach.
Po privatizácii prebehla nevyhnutná reštrukturalizácia podniku. Firma preinvestovala viac ako 600 miliónov korún do inovácie výrobných technológií a zlepšenia environmentálnej ochrany. Šéf Chemosvitu je presvedčený, že "bez týchto investícií by už spoločnosť nebola konkurencieschopná".
Počas posledných desiatich rokov sa našej chemickej ikone podarilo nielen rozšíriť rady dôležitých zahraničných odberateľov, ale aj získať strategických výrobných partnerov na Ukrajine a v Indii.
StoryEditor