Z tridsiatky krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj sme spolu s Írskom dopadli v štúdii časopisu Forbes najhoršie. Kým voľakedajšiemu keltskému tigrovi vzrástla medziročne miera nezamestnanosti k januáru tohto roka o 4,4 percenta na 13,8, Slovensko si na konto pripísalo rast o štyri percentuálne body na 13,7 percenta.
Nevypočuté upozornenia
"Očakávali sme to, Slovensko je otvorená ekonomika, takže výpadok odbytu sa musel prejaviť. Vládu sme však upozorňovali, aby nepristupovala k niektorým opatreniam, najmä k zvyšovaniu minimálnej mzdy, ktoré rast nezamestnanosti ešte viac podporili,“ podotkol pre HN výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Peter Molnár. Ako k tomu dodáva projektový manažér Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník, do evidencie nezamestnaných tak pribudli aj ľahko zamestnateľní, ktorí síce zjem percent, teraz je to 52 percent. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa nám však do uzávierky k otázkam nevyjadrilo. Ako sa však v rozhovore pre včerajšie HN vyjadrila ministerka rezortu práce Viera Tomanová, ani tento rok nebudeme za vodou. "Miera nezamestnanosti bude určite ešte problémová. Predpokladám však, že už v roku 2011 by to mohlo byť podstatne lepšie,“ tvrdí.
Slovensko? Na džob zabudnite
Zamestnať sa je podľa Forbesu nateraz takmer nemožné v kedysi ukážkovej ekonomike - v Írsku. Už vlani im síce v obdobnom porovnaní patrilo druhé miesto, no nezamestnanosť odvtedy opäť zvýšila parametre. Podobne ako u nás. "Takmer beznádejné je to v odevnom či obuvníckom priemysle, no tam znižovanie stavov vidíme už niekoľko rokov. Na krízu však doplatili u nás všetky sektory,“ dodáva Páleník. S tým súhlasí aj Lucia Burianová, PR manažérka Profesia.sk. Podľa údajov spoločnosti zaznamenal slovenský internetový trh práce vlani najväčší prepad v histórii.
"K najvýraznejšiemu poklesu pracovných ponúk došlo v oblastiach baníctva a hutníctva, drevospracujúceho priemyslu, strojárstva, výroby,“ spresňuje Burianová. V baníctve a hutníctve to bol napríklad prepad až takmer o 81 percent, v drevospracujúcom o 70, v automobilovom či strojárskom po 65 percent. "Jedinou oblasťou s medziročným rastom pracovných ponúk je zdravotníctvo, farmácia a sociálna oblasť,“ dodáva s tým, že tam rast ponúk dosiahol tri percentá.
Ešte vo vlaňajšom porovnávaní Forbesu nám pritom patrila "až“ siedma priečka. Zvýšenie rastu nezamestnanosti tak odborníci pripisujú popri kríze aj zhoršeniu podnikateľskej klímy zo strany vlády. "Čím horšie sa podniká, tým menej vzniká pracovných miest,“ konštatuje riaditeľ INEKO Peter Goliáš. Ako však dodáva, nezanedbateľným faktom sú aj kurzové rozdiely eura, ktoré znížili konkurencieschopnosť podnikateľov najmä vo vzťahu k susedom.
"Oslabením okolitých mien sa u nás výrazne predražili náklady práce v priemysle, a to asi o desať percent nad priemerom krajín V4. To prinútilo mnohé závody pristúpiť k prepúšťaniu skôr a rýchlejšie, než v okolitých krajinách,“ pridáva sa aj makroekonomický analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. "Tento efekt je však len dočasný, podnikatelia totiž pomaly znižujú vlastné náklady a pomáha aj v súčasnosti slabnúce euro,“ pripomína Goliáš.
Zatiaľ nesvitá
Štúdia skúmala len ekonomiky OECD. Teda nie všetky krajiny a nie napríklad všetkých členov únie. Inak by nám kožu zachraňovali pobaltské krajiny, ktoré atakujú 17-percentnú hranicu, dokonca v prípade Lotyšska je to až 19-percentná miera nezamestnanosti. A hoci v prípade Španielska je miera nezamestnanosti tiež vyššia ako u nás, výraznejšie im medziročná miera vzrástla za rok 2008 a za vlaňajšok bol prepad už miernejší. Za nami takto "zaostali“ aj Maďari a Česi.
Ako pripomína hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo, pri takýchto štúdiách treba brať do úvahy rozdielnu východiskovú základňu krajín, rozdiely v štruktúre hospodárstva či vo výške štrukturálnej nezamestnanosti pred recesiou, no neradno podceňovať opatrenia, ktoré pod pláštikom boja proti kríze len sťažia dýchanie podnikateľom.
"Keďže hospodárske výsledky firiem budú naďalej pod tlakom, dôraz na optimalizáciu nákladov nepominie. Pokiaľ ide o tvorbu nových pracovných miest, najdôležitejšiu úlohu bude hrať prílev priamych zahraničných investície a s ním spojené budovanie nových kapacít,“ hovorí Vaňo. "Bez cieleného úsilia vlády smerom k zlepšovaniu podnikateľského prostredia sa zásadný obrat k lepšiemu nedá očakávať,“ dodáva k tomu riaditeľ INEKO.