Obrovské ropné rezervy, ktorými Nórsko disponuje v Severnom mori, sa pomaly znižujú. Pokles rezerv v krajine, ktorej ekonomická prosperita a vízie do budúcnosti boli silne zviazané s obrovským exportom ropy a zemného plynu do zahraničia, znepokojuje nórsku vládu. Po objavení bohatých ropných ložísk v Severnom mori v roku 1971 sa Nórsko rýchlym tempom prepracovalo na tretieho najvýznamnejšieho exportéra ropy a zemného plynu na svete. Na raste hrubého domáceho produktu sa práve predaj nerastných surovín podieľal až 20 percentami. Súčasné prognózy o znižovaní rezerv však stavajú ekonomiku krajiny do neľahkej situácie, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC.
Nórsky minister ropného e energetického priemyslu Einar Stensnaea ďalej pre BBC uviedol, že jediným riešením, ktoré môže krajinu opäť pozdvihnúť, bude hľadanie nových alternatívnych energetických zdrojov, rovnako sa však Nórsko bude musieť zamerať aj na rozvoj iných priemyselných odvetví, ktorým popri ropnom priemysle nevenovalo doteraz dostatočnú pozornosť. Aj napriek negatívnym víziám sa však podľa niektorých pozorovateľov nemusí Nórsko obávať, pretože odhady odborníkov hovoria, že z predpokladaných zostávajúcich rezerv môže krajina ťažiť ropu ešte ďalších 50 rokov. Isté však je, že rezervy sa raz určite vyčerpajú.
"Ropný potenciál pre Nórsko už nie je v Severnom mori, ktoré vytvára vhodné prostredie a podmienky na ťažbu ropy a plynu pre viaceré ropné spoločnosti, ale v zatiaľ nepreskúmaných oblastiach, napríklad v Barentsovom mori, ktoré sa ukazuje veľmi perspektívne," uviedol Gunnar Berge, generálny riaditeľ spoločnosti Norwegian Petroleum Directorate.
Predstavenstvo spoločnosti odporučilo vláde, aby rozbehla výskum a ťažbu v Barentsovom mori, čo však pobúrilo environmentálne organizácie, ktoré upozorňujú, že krehké arktické prostredie by sa mohlo v prípade uvoľnenia ropy do prostredia úplne zdevastovať bez šance na jeho záchranu. "Je nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že Barentsovo more je jednou z hlavných rybárskych oblastí, a práve život veľkej časti nórskej populácie je priamo závislý od rybolovu," uvádza sa v správe ochranárov. Navyše ťažba v arktickej oblasti je mimoriadne nákladná a zložitá pre ťažké poveternostné podmienky. Okrem toho sa o ťažbu v Barentsovom mori nezávisle od Nórska zaujíma aj Rusko.
Hoci sa predpokladá pokles ťažby ropy v Nórsku, krajina ešte stále disponuje vysokými zásobami zemného plynu, ktorého produkcia sa na rozdiel od ropy stále zvyšuje. Erling Oeverland, výkonný riaditeľ najväčšej nórskej ropnej a plynárenskej spoločnosti Statoil, na základe odhadov odborníkov predpokladá, že krajina disponuje dostatočnými zásobami plynu na ďalších sto rokov. Už teraz je Nórsko tretím najväčším exportérom plynu v Európe.
StoryEditor