Paradoxom je, že ani dnes nemajú štátne orgány na odstránenie tejto environmentálnej záťaže prakticky žiadny vplyv. Skládka je už od začiatku 90. rokov v rukách súkromných vlastníkov, ktorí majú záujem o maximálne zhodnotenie svojej investície. Lužencová kopa totiž nie je bezcenným odpadom, ale ide o surovinu, ktorá sa dá dobre speňažiť. Luženec je železnorudný koncentrát obsahujúci 46 až 53 percent železa a viacero ďalších využiteľných prvkov. Seredská kopa pritom obsahuje vyše 5 miliónov ton luženca.
"V tomto roku sme už predali tisíc ton luženca, ďalších štyritisíc ton chceme ešte vyviezť do konca októbra," konštatuje Ján Pisár, zástupca bratislavskej spoločnosti Ferroport, ktorá vlastní skládku pri Seredi. Hlavným odberateľom luženca je maďarská firma, ktorá túto surovinu spracováva spekaním a následne dodáva do Novej hute Ostrava. "Na budúci rok by sme v rámci tohto kontraktu mali vyexpedovať omnoho väčší objem," hovorí Pisár. Luženec sa využíva sa aj v banskom priemysle na prepieranie uhlia. Jeho pravidelnými odberateľmi sú české bane v Moste a Biline. Podľa Pisára rokujú aj s japonskými firmami, ktoré majú záujem o pravidelný odber väčšieho objemu tejto suroviny. Odhadnúť aspoň približný termín zlikvidovania celej skládky je podľa neho veľmi ťažké, keďže to závisí od budúcich kontraktov s odberateľmi.
Omnoho presnejší a veľmi alarmujúci odhad však HN poskytol vedúci oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Seredi Róbert Gablík. Podľa neho by pri tempe, akým Ferroport predáva luženec, mohla celková likvidácia skládky trvať približne 600 rokov. Jej negatívny vplyv na všetky zložky životného prostredia je pritom evidentný. Luženec najmä v prípade veterného počasia prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a kontaminuje tiež spodné vody a pôdu. Vlastník je síce povinný skládku pravidelne polievať, no v zimných mesiacoch voda v potrubiach zamŕza a vietor sfukuje znečisťujúce látky do okolia.
Projekt rýchlej likvidácie skládky luženca nevyšiel
Mestská samospráva v Seredi pred dvoma rokmi iniciovala ambiciózny projekt, v rámci ktorého by celá skládka mohla byť odstránená v horizonte približne 10 rokov. Partnerom mala byť nemecká firma WAX, ktorá garantovala, že ročne zo Serede vyvezie do zahraničia 600-tisíc ton luženca. Na prípravných prácach sa zúčastnili odborníci zo slovenských a zahraničných univerzít, pričom vlastník skládky mal možnosť participovať ako hlavný dodávateľ. Projekt, ktorý mal byť financovaný z fondov Európskej únie, sa však nakoniec nerealizoval. Dôvodom bola najmä neochota firmy Ferroport, pre ktorú je z finančného hľadiska výhodnejší predaj luženca vo vlastnej réžii.
| Prehľad zmien vlastníkov skládky luženca pri Seredi | ||||
| Pôvodný vlastník | 1. vlastník | 2. vlastník | 3. vlastník | Súčasný vlastník |
| Niklova Huta Sereď | ABH-BELL, Bratislava | Metal Trade, Košice | Ferromin, Bratislava | Ferroport, Bratislava |
| Orientačné chemické zloženie skládky luženca (%) | |
| Železo |
46 – 53 |
| Voda |
17 – 20 |
| Kremík |
8 – 10 |
| Chróm |
3 |
| Horčík |
2 – 3 |
| Ostatné prvky |
11 – 24 |
| Zdroj: Mestský úrad Sereď, Ferromin, a. s. | |