Biely dom sa nie tak nedávno snažil dostať z podozrenia, že za možným útokom na Irak je iracká ropa. Prezident George Bush považuje útok na Irak za "ochranu amerického ľudu" a otázka ropy nemá s vojnou v Iraku údajne nič spoločné. Pre zahraničné spoločnosti je však možnosť dostať sa na ropné polia v prípade zosadenia Saddáma Husajna jednou z mála ideálnych príležitostí. Ropné firmy čoraz ťažšie dokážu napĺňať svoje produkčné ciele a bohaté ložiská Iraku dávajú šancu na obrovské zisky. Iracké rezervy v objeme okolo 112 mld. barelov predstihuje dnes len Saudská Arábia.
Ako uviedol britský denník The Financial Times, sankcie OSN zabránili väčším zahraničným investíciám do tejto krajiny. V prípade nového režimu však analytici už dnes považujú Irak za "kľúčovú oblasť v nasledujúcej veľkej hre ropného sveta".
Zatiaľ však sa americké firmy zdráhajú dať najavo, že majú veľký záujem o získanie kontroly aspoň nad časťou irackého bohatstva. Faktom však je, že viaceré firmy z USA majú kontakty s Achmedom Čalábim, šéfom opozičného Irackého národného kongresu (INC), podporovaného Pentagónom. Americké ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že sa neusiluje určovať budúcnosť ropného trhu v Iraku. USA sa údajne zameriavajú iba na "pomoc Iraku správne určiť potreby ropného priemyslu v prípade akejkoľvek zmeny vlády". Už budúci mesiac však Ministerstvo zahraničných vecí USA mieni zvolať pracovnú skupinu pre ropu a zemný plyn, v ktorej budú americkí predstavitelia energetického priemyslu a zástupcovia irackej opozície. Skupina predloží návrhy pre iracký ropný priemysel v prípade zmeny vlády.
Inú stratégiu realizujú zahraničné ropné firmy. Tá pritom vychádza z politického prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Na jednej strane sú ruské spoločnosti, z ktorých mnohé podpísali s Irakom v roku 1997 kontrakty na ťažbu ropy z významného ložiska Západná Qurna. Podľa Rusov sa aj v prípade zmeny režimu dohody musia dodržať a aby si takýto postup zaistili, prezident Putin údajne využíva svoju podporu USA na zaručenie nedotknuteľnosti rusko-irackých kontraktov. Západné firmy sú opatrnejšie a nechcú sa zatiaľ v krajine "politicky angažovať". Aké však budú mať šance v prípadnej posthusajnovskej ére, rozhodne aj to, či Irak ostane členom OPEC. Ak nie, jeho obrovské polia by sa mohli otvoriť zahraničným spoločnostiam veľmi rýchlo. Podľa analytikov v Deutsche Bank by však Irak mohol aj v prípade zmeny režimu v OPEC ostať a nebudú potrebné ani projekty na zelenej lúke. Produkčnú kvótu vo výške 3 mil. barelov denne totiž ľahko splní aj pri ťažbe zo súčasných funkčných ložísk.
StoryEditor