Súd na návrh Fondu národného majetku SR predbežným opatrením zakázal Priemyselnému inštitútu nakladať s privatizovaným majetkom. Fond tak reagoval na žiadosť inštitútu o súhlas na odpredaj nehnuteľnosti, aby vraj "mohol v plnom rozsahu plniť investičné záväzky, na ktoré sa zaviazal pri privatizácii". "Majetok nesmú odpredávať ani vykonávať investície. Mohli by vzniknúť komplikácie v prípade, že budú musieť majetok vrátiť," informovala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.
Bývalý riaditeľ ústavu Peter Polák v tejto súvislosti pripomína, že "nový majiteľ VÚZ rozpredal približne 50 strojov a zariadení. Výrobná hala zostala prázdna." Riaditeľ ústavu Peter Klamo to vysvetľuje tak, že jednoducho niektoré veci nepotrebujú. "Na fungovanie ústavu boli nadbytočné. Všetky položky prešli vyraďovacími komisiami v zmysle účtovných predpisov," dodal.
Z VÚZ ODIŠLO PO PRIVATIZÁCII STO ODBORNÍKOV
Ústav pred privatizáciou v roku 2002 vykázal tržby 262 miliónov korún a zamestnával 310 pracovníkov. V roku 2003 klesli tržby na 174 miliónov a zamestnanosť na 195 osôb, napriek tomu podľa Klama ústav vlani vykázal zisk dva milióny. Podľa Klama však tento zisk sčasti súvisí s odpredajom drahých kovov nevyhnutných na výskum. Navyše, v privatizačnom projekte sa pritom Priemyselný inštitút zaviazal zvýšiť vtedajšiu zamestnanosť do roku 2008 o 60 pracovníkov. "Po privatizácii z ústavu odišlo sto odborných a vedeckých pracovníkov," upozorňuje Polák. Časť z nich pracuje v Prvej zváračskej.
O PERCENTÁCH V INŠTITÚTE NECHCÚ HOVORIŤ
Priemyselný inštitút nie je obchodnou spoločnosťou, je to záujmové združenie právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka. Takéto združenie môžu založiť právnické osoby na ochranu svojich záujmov alebo na iný účel. Je sporné, či takýto subjekt môže aj podnikať. Medzi zakladateľmi inštitútu sú štyri technické univerzity, Združenie priemyselných zväzov, Slovenská obchodná a priemyselná komora a Slovenský živnostenský zväz.
V septembri 2002, po vládnom rozhodnutí o privatizácii VÚZ, redakcie denníkov a elektronických médií dostali od predsedu predstavenstva inštitútu Jozefa Uhríka list, kde zoširoka informoval o inštitúte a jeho cieľoch. Pri inštitúciách, zakladateľoch, boli uvedené percentá. Ich súčet bol 100. Všeobecne mali vyjadrovať hlasovacie práva členov. Vlani vo februári však v právach nastala zmena v prospech Slovenského živnostenského zväzu, resp. v neprospech Slovenskej technickej univerzity.
Ako uvádza Polák, šéf živnostníkov Anton Buben po tejto zmene pred zamestnancami vyhlásil, že majiteľa zastupuje on. "V rámci inštitútu sme sa dohodli, že hlasovacie práva nebudú predmetom verejného pertraktovania, naše vzťahy sa riadia vnútornými dohodami, ktoré nie sú v listinnej podobe," uviedol Klamo na margo súčasného rozloženia práv v inštitúte. Nevylúčil, že sa môže zmeniť. Rozloženie hlasovacích práv podľa neho nebolo uvedené v privatizačnom projekte.