StoryEditor

Donori schválili miliardu dolárov pre Irak

01.03.2004, 23:00
Medzinárodní darcovia schválili miliardu dolárov z celkovej 33-miliardovej pomoci na rekonštrukciu Iraku do dvoch zverených fondov, ktoré budú spravovať Organizácia Spojených národov a Svetová banka. Zástupcovia donorských štátov to oznámili v nedeľu, informovala o tom britská mediálna spoločnosť BBC.
Financie poskytnuté donormi sú určené prioritne na obnovu vzdelávacieho systému, zdravotníckych zariadení, dodávok pitnej vody a energetického systému v Iraku. V sobotu na donorskej konferencii, ktorá sa konala v Abú Zabí, iracký minister pre plánovanie Mehdi al-Hafedh predložil zoznam obsahujúci asi 700 projektov, na ktoré bude jeho krajina potrebovať odhadom asi 4,2 miliardy dolárov. Aj napriek tomu, že sa ministrovi nepodarilo získať pre krajinu viac finančných prostriedkov, rozhodnutie donorov považuje za dôležitý prvý krok. "Proces financovania projektov v Iraku sa dostáva na správnu cestu," uviedol iracký minister pre tlačovú agentúru AFP.
Na donorskej konferencii sa zúčastnili zástupcovia zo 40 krajín, ďalej predstavitelia Medzinárodného menového fondu, SB a OSN. Japonsko dostalo za úlohu vytvoriť komisiu, ktorá bude kontrolovať, či je prerozdeľovanie peňazí z oboch fondov skutočne transparentné. Japonsko vložilo do fondov najviac, asi 500 miliónov dolárov. Členmi komisie sú tiež USA, Katar, Švédsko, India, Kórea, Španielsko a Nórsko, ktoré prispejú po 10 miliónov dolárov.
Na obnovu Iraku prispeje Japonsko celkovou sumou 1,5 miliardy dolárov, Európska komisia 200 miliónmi dolárov, Kanada 72 miliónmi, Británia 120 miliónmi a Austrália 20 miliónmi dolárov. Spojené štáty oznámili, že aj naďalej budú Iraku poskytovať pomoc priamo, hoci aj oni poskytnú časť financií do oboch fondov. USA na rekonštrukciu Iraku vyčlenili 18,6 miliardy dolárov, z čoho je 10 miliárd dolárov určených na projekty do júla, keď prevezme moc iracká vláda.
Niekoľko krajín, nesúhlasiacich s americkou vojnou proti Iraku, na čele s Francúzskom a Nemeckom, odmietlo poskytnúť Bagdadu akúkoľvek pomoc, ak budú fondy kontrolovať Spojené štáty a Veľká Británia, ktoré v súčasnosti okupujú Irak. Tieto krajiny by uprednostnili, keby mohli poskytnúť pomoc priamo Iraku alebo prispieť do zverených fondov, ktoré sú spravované nezávisle.
Predstavitelia SB informovali, že darcovia už začali v posledných dvoch dňoch vkladať peniaze do fondov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Na donorskej konferencii získal Irak ďalej prísľuby o znížení zahraničného dlhu o 60 % z celkovej sumy asi 120 miliárd dolárov. Medzi krajinami, ktoré Iraku prisľúbili redukciu dlhu, sú napríklad Francúzsko a Japonsko. Na splácanie irackých dlhov je stanovené moratórium do konca tohto roka, keď musí Bagdad dohodnúť konkrétne dohody o znížení dlhu do tohto termínu.

Komu a koľko dlhuje Irak (v mld. USD)
Rusko 8
Japonsko 4,1
Francúzsko 3
Nemecko 2,4
USA 2,2
Taliansko 1,7
Veľká Británia 0,93
Kanada 0,56
Austrália 0,49
Zdroj: TASR
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
26. apríl 2024 10:38