Stanovenie takmer úplnej sekvencie "písmen" DNA v ľudskom genetickom základe vedcom od roku 2001 umožnilo preukázať nedávny vplyv kladného darwinovského prírodného výberu na niekoľko našich génov. Ide o náhodnou premenlivosťou vzniknuté varianty génov, alely, ktoré podporili prežívanie a reprodukciu nositeľov. Jednoducho fungovali. "Odtlačok" prírodného výberu po zmene podmienok životného prostredia alebo spôsobu života vyplynul zo zistených podrobností predmetných úsekov DNA. Robert Moyzis z Kalifornskej univerzity v Irvine (USA) s kolegami teraz tento výskum posunul do novej etapy. Analyzovali 1,6 milióna jednonukleotidových polymorfizmov, rozdielov medzi ľuďmi na úrovni jednotlivých "písmen" DNA. Pri 25 386 (1,6 percenta) zistili vplyv prírodného výberu pred 10- až 50-tisíc rokmi. Týka sa to 1 800 génov (zrátať celkový počet génov organizmu je obťažné, aktuálny odhad pre človeka: 20- až 25-tisíc), ktorých bielkovinové produkty vystupujú v dôležitých biologických kontextoch. Napríklad v reprodukcii, imunitnom systéme, činnosti neurónov, bunkovom delení, metabolizme DNA i bielkovín. Zodpovedá to zmenám spôsobu života väčšiny ľudí na konci praveku. Z kočovných lovcov -- zberačov sa postupne stávali usadlí poľnohospodári. Výsledok: iná dĺžka života, reprodukcia, metabolizmus (odlišné zloženie stravy) a chorobnosť, najmä šírenie infekcií. Tá necelá desatina, prírodným výberom nedávno ovplyvnených, našich génov predstavuje podľa Moyzisovho tímu iba vrchol ľadovca. Analýza väčšieho počtu jednonukleotidových polymorfizmov akiste odhalí ďalšie.

Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 19. decembra 2005