Európska centrálna banka (ECB) na svojom včerajšom zasadnutí rozhodla o ponechaní úrokovej sadzby na úrovni 2 %, platnej od júna 2003. Analytici tento krok očakávali. V najbližšom čase sa však medzi nimi môže rozprúdiť diskusia o tom, či Banková rada ECB nerozmýšľala o možnom zvýšení úrokov. Ak by uvažovala nad zvýšením sadzieb, bol by to rastový impulz pre kurz eura, ktoré sa včera popoludní oproti doláru obchodovalo blízko nad hranicou 1,32 USD/EUR.
Prezident ECB Jean-Claude Trichet včera na tlačovej konferencii uviedol: "Riešenie bolo, ako som už povedal, vyvážením všetkých argumentov, ktoré sa považujú za vecné, a po veľmi komplexnej hospodárskej a menovej analýze sme sa rozhodli, že sadzby na dnešnej úrovni sú presne takými sadzbami, aké si vyžaduje náš mandát (t. j. inflačne cielená menová politika ECB, pozn. red.)." Až zápis zo stretnutia ECB ukáže, či niektorí z členov bankovej rady mali "málo vecné" obavy pred infláciou alebo dokonca navrhli zvýšiť úroky. "Aj keď pretrvávajú krátkodobé riziká inflačných tlakov, v poslednom čase o niečo ustúpili hlavne vďaka poklesu cien ropy z ich vrcholu v októbri. Zároveň nie sú jednoznačné znaky, že by sa v eurozóne hromadili vnútorné tlaky na mieru rastu inflácie," uviedol na margo rastu cien Jean-Claude Trichet. V tejto časti prejavu trh rozoberal slovo "jednoznačné". Vzhľadom na možné zvýšenie tempa rastu inflácie "pretrvávajú strednodobé riziká cenovej stability" a ECB preto musí ostať "ostražitá", dodal. V najbližšom období ECB očakáva priemernú infláciu meranú indexom HICP na úrovni 2 %. V priebehu celého roka by podľa centrálnej banky mohla klesnúť pod túto úroveň, ak sa nezopakujú náhle nepriaznivé cenové šoky, akým bol napríklad prudký nárast cien energií v uplynulom roku. Z pohľadu ECB je rizikovým prebytok likvidity a nárast objemu úverov a ponuky kapitálu v niektorých európskych krajinách, pretože môže vyvolať rast cien na trhoch s nehnuteľnosťami a následný reťazový efekt, ktorý napríklad na realitnom trhu v Británii a niektorých štátoch USA už nabral rozmery povestnej trhovej bubliny. "V euroregióne je jednoznačne viac likvidity než je potrebné na financovanie neinflačného rastu," povedal Trichet. Totiž cieľom únie (článok 2 Zmluvy o Európskej únii) je vysoká úroveň zamestnanosti a udržateľný a neinflačný rast. Čo sa týka výmenného kurzu eura najmä oproti doláru, J. C. Trichet potvrdil postoj ECB, ktorá trvá na tom, že prudký rast eura "nie je vítaný ani vhodný pre udržateľný hospodársky rast (eurozóny)". V tejto súvislosti spomenul aj ministra financií USA Johna Snowa. "Dôležité bolo, keď povedal (Snow), že chcú robiť opatrenia na udržanie sily dolára," dodal Trichet.