V Kyjeve sa v roku 1999 zišla ustanovujúca konferencia Medzinárodného klubu vedúcich pracovníkov školstva hlavných miest európskych krajín. Cieľ, ktorý si dal, bolo zvýšenie kvality vzdelávania a rozvoj európskeho školstva. O rok neskôr sa v Sofii rokovalo o reforme vzdelávania v európskych štátoch. V roku 2001 bola miestom stretnutia Moskva a hovorilo sa o Európskej škole 21. storočia.

Status a odborný rast pedagógov

Štvrtá konferencia si vybrala za miesto stretnutia tureckú Ankaru a hlavnou témou bola kvalita vzdelávania. V roku 2003 sa zišli šéfovia školstva hlavných miest Európy v Belehrade a hovorilo sa o tom, ako sa v európskom vzdelávaní darí riešiť multikultúrne vzdelávanie. Šiesta konferencia v Rige riešila opäť otázky kvality školy v európskom školstve. Vlani hostil hlavných riadiacich pracovníkov školstva chorvátsky Záhreb. Účastníci si vymieňali skúsenosti a poznatky o otvorení školy verejnosti a o premenách súčasnej školy. Štafetu organizátora na rok 2006 prevzala Praha. V polovici mája sa zodpovední zišli v hoteli Modrá ruža, aby rokovali na tému: Vzdelávanie učiteľov, ich status v spoločnosti a pravidlá ich odborného a kariérneho rastu.

Cesty na posun vpred

Bratislava získala členstvo v tomto prestížnom klube vlani v Záhrebe. Dnes je už platným členom tohto spoločenstva. Rokovania klubu trvajú spravidla tri dni, počas ktorých každý zástupca zreferuje o situácii v oblasti výchovy a vzdelávania vo svojej krajine. Rokuje sa o zvolenej téme, ale najmä o perspektívach a možnostiach rozvoja spolupráce. Jednotlivé hlavné mestá zastupujú spravidla vedúci pracovníci riadiacich školských inštitúcií v hlavným mestách. Ich pozícia sa pomenúva rôzne. A tak spolu rokujú prezidenti školských úradov, ministri školských samospráv, riaditelia školských úradov, vedúci odborov školstva. Modely usporiadania i riadenia školstva sú v Európe rôzne. Spoločná je však snaha hovoriť o zlepšeniach, trendoch, cestách, ako posúvať školstvo vpred.

Hlavné problémy európskeho školstva

Každoročné rokovanie šéfov školstva hlavných miest Európy je unikátnou možnosťou prediskutovať situáciu v školstve, hlavné problémy európskeho školstva medzi odborníkmi -- praktikmi. Za tri dni sa účastníci navzájom poinformujú o svojej situácii a vytvára sa tak plastická mozaika, z ktorej možno veľmi presne porozumieť tomu, aké má školstvo v tej-ktorej krajine pozíciu, akú vážnosť, ale aj aké kľúčové problémy zaťažujú oblasť riadenia a financovania školstva v jednotlivých štátoch. Súčasťou programu je návšteva škôl, rozhovory s učiteľmi, riaditeľmi, riadiacimi pracovníkmi školstva v domácej krajine. Účastníkov spravidla prijímajú najvyšší predstavitelia miest a regiónov, kde sa stretnutie koná.

Učiteľ je často podceňovaný

Prezidentom klubu je už ôsmy rok Boris Michajlovič Žebrovskij z Kyjeva. Boris Žebrovskij bol do vlaňajška šéfom kyjevského školstva, po oranžovej revolúcii na Ukrajine sa stal prvým námestníkom ministra školstva Ukrajiny, ale svoju pozíciu v Medzinárodnom klube neopustil. Predsedal aj pražskému rokovaniu. Rokovania bývajú veľmi intenzívne a konkrétne, pretože každá krajina môže na rokovanie vyslať maximálne dvoch členov. Zaujímavosťou je, že rokovacími jazykmi sú vždy angličtina, ruština a jazyk hostiteľskej krajiny.
Ôsma konferencia v Prahe mala svoju hlavnú tému: Učiteľ (postavenie v spoločnosti, jeho vzdelávanie, odborný rast, morálne a finančné ohodnotenie, budúcnosť učiteľskej profesie). V závere prijala deklaráciu, ktorá o. i. konštatuje: V pracovnej časti pražskej konferencie Medzinárodného pedagogického klubu európskych hlavných miest delegácie prezentovali ich súčasné systémy vzdelávania a prípravy učiteľov. Možno konštatovať, že najčastejšie spomenuté problémy európskych štátov súvisia s nasledujúcimi oblasťami:
1. Nedostatok fondov na odmeňovanie učiteľov je dôvodom, prečo učitelia vo väčšine krajín
nedosahujú úroveň priemerných miezd.
2. Veľká feminizácia v školstve. Percento žien v školstve v rôznych krajinách sa pohybuje od 60 do 90 percent.
3. V školstve možno pozorovať veľkú fluktuáciu, najmä medzi čerstvými absolventmi fakúlt pripravujúcich učiteľov. Vzhľadom na kvalitu a stupeň vzdelania si úspešne nájdu zamestnanie aj v oveľa lepšie platených profesiách.
4. Nedostatočná jazyková výbava a jazykové zručnosti. Len s veľkými problémami dokážu učitelia používať svoje pedagogické majstrovstvo aj v iných krajinách.
5. Počítačová gramotnosť -- vysoký vek učiteľov sa často stáva dôvodom problémov vo vzdelávaní sa v tejto oblasti.