Systém dôchodkov v Grécku je takmer výlučne priebežne financovaný v prvom pilieri. Akékoľvek návrhy na zásadnejšie zmeny narážajú na kategorický odpor odborov. Systém tvoria stovky rôznych schém pre zamestnancov podľa jednotlivých profesií. Okrem dôchodkových dávok poskytujú aj rôzne jednorazové vyrovnania a pravidelné príspevky. Európska komisia poukazuje na to, že model, ktorý funguje v Grécku, je z dlhodobého hľadiska finančne nestabilný. Dôchodkové výdavky, ktoré sú už dnes nad priemerom EÚ, majú aj ďalej rásť veľmi rýchlo -- z 12,6 percenta HDP v roku 2000, na 17,3 percenta HDP v roku 2030, až na 24,8 percenta HDP v roku 2050. Finančná náhrada dôchodkov dosahuje až 108 percent mzdy, čo je najviac v EÚ. Klesá zamestnanosť starších ľudí.
Nepopulárne zmeny
Grécke ministerstvo financií iniciovalo v marci tohto roku ďalšiu diskusiu o dôchodkoch, ktorá súvisí s navrhovanými zmenami dôchodkového poistenia bankových zamestnancov. Podľa výpočtov ministerstva financií, výdavky na mzdy a dôchodky v roku 2005 majú vzrásť o 5,9 percenta, čo je príliš vysoké tempo v čase, keď sú potrebné úsporné opatrenia na dodržanie povoleného rozpočtového schodku. Podľa vyjadrenia Gabriela Amitsisa, riaditeľa Ústavu sociálnych zmien, grécka vláda bude musieť postupovať veľmi opatrne, aby minimalizovala politické a sociálne riziko, ktoré by mohlo vyvolať zmeny v dôchodkovom systéme.
Množstvo dôchodkových schém
Verejný prvý pilier je povinný pre všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Tvorí ho okolo 170 rôznych dôchodkových schém, z ktorých najväčšie sú určené zamestnancom súkromného sektora (IKA) a farmárom (OGA). Štátni zamestnanci dostávajú dôchodky priamo z rozpočtu. Svoju administráciu dôchodkov majú napríklad právnici, lekári, pracovníci štátnych korporácií a pod. Financujú sa z príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov, daní, peňažných transferov zo štátnej pokladnice a priamych platieb z rozpočtu. Niektoré dôchodkové fondy investujú svoje rezervy do štátnych dlhopisov alebo nehnuteľností. Iné sústavne hospodária s deficitmi. Správne rady týchto fondov vymenúva prezident alebo vláda.
Dávky
V rámci prvého piliera je v každej dôchodkovej schéme niekoľko typov dôchodkov. Garantované sú minimálne penzie, ktoré sa vyplácajú podľa finančnej situácie starších osôb. Dve najväčšie dôchodkové poisťovne vyplácajú minimálne penzie až sedemdesiatim percentám svojich poistencov. Keďže veľké percento starších ľudí nemá dostatočný príjem, pred desiatimi rokmi bol založený EKAS -- dôchodkový prídavok sociálnej solidárnosti. Financuje sa priamo z daní a vyplácajú sa z neho prídavky vo všetkých dôchodkových schémach. Náhrada zo základných dôchodkových fondov dosahuje 80 percent príjmu, ale sú určené stropy dôchodkov. Dopĺňajú ich dodatkové fondy zriadené zamestnávateľmi, výška ich dávok je odvodená od príjmu. V nich je možné dosiahnuť náhradu ďalších 20 percent príjmu. Zamestnanci štátneho sektora využívajú sociálne fondy, z ktorých sa im vyplácajú jednorazové dávky.
Ďalšie piliere
Druhý nepovinný dôchodkový pilier nemá v Grécku tradíciu a zúčastňuje sa v ňom veľmi malé množstvo firiem. Aktíva tvoria len 0,3 percenta HDP. Zákon prijatý v roku 2002 stanovuje podmienky zakladania kapitalizačných zamestnaneckých dôchodkových fondov, ktoré majú spravovať sociálni partneri. Postupne by mali nahradiť dodatkové fondy prvého piliera. Individuálne poistky tretieho piliera sú orientované na vyplatenie určitej stanovenej sumy, a nie na poskytovanie doživotného dôchodku ako v niektorých iných krajinách.
Chudoba starších osôb
Podľa štatistík je v Grécku vážny problém chudoby starších ľudí, a preto Európska komisia poukazuje na potrebu opatrení na zabránenie chudoby. Grécko sa však líši od iných krajín tým, že oveľa menšie percento starších osôb žije v zariadeniach sociálnej starostlivosti (len tri percentá dôchodcov). Častejšie žijú v spoločných domácnostiach so svojimi deťmi, a preto ich životné náklady nie sú veľmi vysoké. Majú aj ďalšie zdroje príjmu -- napríklad z prenájmu nehnuteľností, privyrábajú si v poľnohospodárstve alebo v obchode.
Celková úroveň zamestnanosti v Grécku je však nižšia ako európsky priemer (55,4 percenta v porovnaní s priemerom 63,9 percenta). Zamestnanosť žien je tiež relatívne nízka a mnohé vôbec nie sú dôchodkovo poistené. V národnej správe o stave dôchodkov sa poukazuje na to, že v budúcnosti bude slabnúť tradičná rodinná solidarita a vznikne tým väčší nápor na sociálnu ochranu štátu. Grécko bude nútené už vopred prijať účinné opatrenia, aby sa na starnutie obyvateľstva pripravilo.