Keď je v krajine najhoršie, prebudia sa bájni rytieri a pomôžu. Tak hovorí povesť - v Česku o Blaníku, na Slovensku o hore Sitno. Niečo na tom asi bude, najmä keď sledujeme osudy Slovenska v minulej dekáde.
V najhorších časoch sa na Slovensku zmobilizovali ľudia z rôznych profesií, politici, žurnalisti, podnikatelia, bankoví analytici, akademici, športovci a nasmerovali krajinu na trať, po ktorej ide civilizovaný svet. Na druhej strane, situácia v Česku nie je taká, aby prebudila kritickú masu zodpovedných - rytierov reformátorov - ktorí sú pravdepodobne už od čias Přemyslovcov asi zvyknutí na významnejšie výzvy.
Nasledujúci text je pokusom nahliadnuť na to, ako sa takto definované prostredia v predvolebnom období budú navzájom ovplyvňovať. Myslím si, že je potrebné pozrieť sa na tri základné informačné smery či kanály.
Pavlačový efekt
Prvý sa týka známeho pavlačového efektu. Susedia sa navzájom vždy porovnávajú.
Česko je evidentne bohatšou krajinou s lepším zdravotníctvom, školstvom, futbalom (ani na škripci ma neprinútite v tomto výpočte spomenúť hokej), kinematografiou, vedou. Na takúto situáciu možno reagovať dvoma spôsobmi: pasívne závidieť alebo sa pokúsiť o dobehnutie. Napríklad presadzovaním spoločenských, najmä ekonomických, reforiem.
Nálada na Slovensku sa ešte stále prikláňa v prospech stratégie dobehnutia a vyrovnania, takže informácie o rozdieloch v dnešnej situácii oboch krajín budú pôsobiť u nás na Slovensku v prospech reformnej, v Česku v prospech nereformnej kontinuity.
Krajina, ktorá je v móde
Od informácií o súčasnom stave treba jednoznačne odlišovať informácie o trendoch. Faktom je, že v mnohých ekonomických ukazovateľoch sa Slovensku darí postupne rozdiely zmenšovať. Mám na mysli rast hospodárstva, vývoj nezamestnanosti, v posledných mesiacoch i rast reálnych miezd. Iné ukazovatele ilustrujú skôr opak - napríklad rast reálnych miezd na začiatku dekády.
V prospech proreformných strán hovorí hodnotenie významných ratingových agentúr, ale napríklad i ocenenie Svetovej banky či Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Prvá označila Slovensko vo svojej štúdii Doing Business in 2005 ako svetového reformného lídra. Druhá porovnala vývoj od roku 2002 do roku 2005 v 26 tranzitívnych krajinách a tvrdí, že v uvedenom období sa práve Slovensku najviac darilo znižovať korupciu, zlepšovať súdnictvo, zefektívniť zahraničný obchod, prideľovanie licencií a pod. V siedmich sledovaných parametroch skončilo Slovensko podľa tejto štúdie štyrikrát na prvom mieste, raz na druhom a dvakrát na treťom mieste.
Politické body protireformným silám, naopak, zrejme prinesú údaje o vysokej sociálnej kohézii či o nízkej miere chudoby v Česku. Mám pocit, že informácie o nedávnych trendoch vo vývoji ekonomiky ovplyvnia voľby v oboch krajinách len veľmi málo. Napriek tomu, že za posledných pár rokov dávajú odborníci evidentne viac bodov reformne orientovaným stranám, priemerný volič potrebuje na svoju orientáciu dlhší čas.
Efekt Paroubek
Tretím informačným kanálom budú návštevy politikov. Vzhľadom na skorší termín českých volieb možno reálne očakávať, že v prípade úspechu súčasnej vládnej koalície nadviaže český premiér na svoje predchádzajúce aktivity.
V minulom roku na jeseň poskytol Paroubek pre denník SME veľký rozhovor uverejnený pod titulkom: Slovenské reformy: experiment, ktorý sa nevydaril. Ak sa zapojí do predvolebnej kampane na Slovensku podobne intenzívne, môže to mať dosť významný vplyv na výsledok slovenských volieb.
Rovnako je možné v tomto prípade očakávať, že slovenskí reformní rytieri spod Sitna potiahnu ešte jednu zmenu.
(Autor je riaditeľ ekonomického inštitútu Ineko)