Takto nazvala pani Marta Palovičová charitatívny večer, ktorý pripravila v spolupráci s radnicou a kultúrnym domom v Liptovskom Mikuláši 15. 11. 2006. (A treba spomenúť aj záštitu a. s. Liptosol a jej generálneho riaditeľa docenta Paloviča.) Dôvod večera? Kúpa unikátneho prístroja na diagnostikovanie srdcových chorôb pre Katolícku univerzitu. Ako povedal iniciátor, docent Karel Komárek, i ďalší odborný garant, univerzitný profesor MUDr. Daniel Bartko -- prístroj bude užitočný pri liečbe aj prevencii srdcových chorôb v celom regióne. Nie je lacný, ale Liptáci ho určite budú mať -- len pri tejto jedinej akcii vyzbierali na dobrovoľnom vstupnom pätinu jeho ceny.
K štedrým divákom sa usilovalo byť štedré i javisko -- a náš malý súbor (šansoniérka Katarína Feldeková, klavirista Ján Kovaľ a ja) bol šťastný, že k tej štedrosti mohol prispieť. Vystupovali sme na striedačku s módnou prehliadkou firiem Texhal Mode a Móda Marlene a tanečnými číslami skupiny Faber Dance Team Karibik. Pohromade to všetko udržiaval moderátor Ľubomír Pavlovič. Na šťastnom stretnutí vedy, umenia, komercie a charity má iste zásluhu aj to, že žijeme v demokracii, čo pripomenul pán primátor Slafkovský, ktorý bol pred 17 rokmi v Mikuláši lídrom nežnej revolúcie.
Čo už som mohol dodať ako spisovateľ? Iba zacitovať svoju hru Z dreva vyrezané:

Jánošík bol synom slovenského ľudu,
len o ňom sa piesne večne spievať budú.
V tom je naša hrdosť, v tom je naša sila,
že ho na Terchovej mater porodila,
že sme boli rodní, že sme boli naši --
že sme ho vešali v Svätom Mikuláši,
pretože vždy naše šibenice všetky
boli iba pre nás a pre naše dietky...

Pravdaže, v Mikuláši dnes už nevešajú. Keby dostali Jánošíka do rúk dnes, aj jemu by iste iba skontrolovali, či má zdravé srdce.