"Byť bohatý ako Rothschild" síce dnes už neznamená štatút najbohatšieho človeka na svete, meno tohto bankárskeho rodu je však stále synonymom moci a bohatstva. Dynastia, ktorá v predminulom storočí mohla smelo konkurovať nejednej kráľovskej rodine, financovala vlády, ich vojny a koloniálne expanzie, rozvoj priemyslu a železníc, stála aj pri zrode štátu Izrael. Potomkovia zakladateľov rodu stále patria k najvplyvnejším a najúspešnejším finančníkom súčasnosti.
Pojem medzi bankármi
Jedným z nich bol Edmond de Rothschild, ktorého označovali za najbohatšieho z rodu. Zajtra by sa bol dožil 80 rokov. Edmond Adolphe Maurice Jules Jacques de Rothschild bol potomok francúzskej vetvy židovskej bankovej dynastie z Frankfurtu. Jeden z najvýznamnejších európskych bankárov žil na zámku Pregny pri Ženeve, odkiaľ riadil finančný holding LCF Rothschild Group. Význam rodu Rotschildovcov v minulosti rástol najmä vďaka úzkej spolupráci jednotlivých členov pôsobiacich v rôznych krajinách. Podľa niektorých informácií však Edmond založil švajčiarsku spoločnosť preto, aby sa programovo izoloval od rodinnej ríše. Preslávil sa nielen ako finančník, ale aj ako veľký estét, milovník športu, vína a zberateľ obrazov. Veľkú časť peňazí venoval na charitu. Jeho život bol spojený aj s judaizmom. Podporoval židovské náboženské organizácie vo Francúzsku, veľa peňazí poskytol izraelskému štátu a na pozemkoch kúpených jeho dedom pred rokom 1914 financoval výstavbu priemyselného a obchodného strediska. Jeho žena Nadine je považovaná za jednu z najbohatších žien v Európe. Po smrti svojho manžela v roku 1997 totiž zdedila majetok, ktorý sa v tom čase odhadoval na 57 miliónov dolárov.
Priekopníci finančného systému
Zakladateľom rodu bol frankfurtský finančník Mayer Amschel. Meno Rothschild dostala rodina podľa červeného štítu, znaku na dome svojho otca. Začínal ako drobný zmenárnik, vypracoval sa však na obchodníka so starými mincami a starožitnosťami. Podarilo sa mu získať dôveru jedného z najbohatších vládcov toho obdobia, a stal sa jeho dvorným bankárom. Na prelome 18. a 19. storočia začal budovať medzinárodnú sieť. Jeho piati synovia odišli do Londýna, Paríža, Viedne a Neapola a Frankfurtu zakladať banky. Vybudovali prvý medzinárodný bankový dom a vytvorili finančný systém založený na cenných papieroch a úveroch. Zakladateľ rodu dal potomkom nielen bohatstvo, ale aj pravidlá fungovania dynastie. Jedným z nich bolo nevpustiť do rodiny nikoho cudzieho. Ojedinelé mimopríbuzenské svadby mali v pozadí obchodné záujmy. Bankári vypracovali systém rýchlej výmeny informácií, heslom bolo "Rothschild investuje do Rothschilda".
"Rotschildovci dokázali získať rýchlo a poctivo obrovský majetok, rozptýliť ho do mnohých krajín a pritom si udržať dôveru mnohých vlád, neustále dosahovať obrovské zisky a míňať ich bez toho, aby to vyvolalo všeobecné nepriateľstvo," píše v Dejinách židovského národa Paul Johnson. Hlavným motorom ich úspechu však boli napoleonské vojny, kde rozumne financovali obe strany. Ústup z pozícií prinieslo až 20. storočie. Vlády sa začali viac spoliehať na dane než na pôžičky. Sila kráľovských dvorov slabla a podľa odborníkov Rothschildovcom chýbalo predovšetkým dostatočne silné zázemie v USA. Ich centrum v Londýne postupne upadlo, vo Frankfurte zaniklo. Podobne na tom boli aj ostatné siete.
Oprášená sláva
V posledných rokoch sa však potomkom rodu podarilo bankársku slávu oživiť. Majú priamy aj nepriamy vplyv na množstvo bánk, poisťovní a priemyselných spoločností. Sú medzi nimi londýnska NM Rothschild, parížska Rothschild & Cie Banque a ženevská La Compagnie Financiere. V roku 2003 sa po rokoch prepojila anglická a francúzska vetva. Obe rodiny spojili svoje bankové operácie pod jednu strechu prvýkrát od napoleonských vojen.