V poisťovníctve sa rozlišujú technické a tzv. netechnické rezervy. Tie druhé si vytvárajú poisťovne tak, ako každý podnikateľský subjekt, napríklad na opravu budov, nepredvídateľné náklady súvisiace s prevádzkou a podobne. Sú to ich vlastné zdroje.
Technické rezervy vytvárajú poisťovne z predpísaného (vybraného) poistného. Slúžia na to, aby - presne podľa litery zákona o poisťovníctve - boli schopné v ktoromkoľvek okamihu splniť všetky záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv.
Tento zákon, v zhode s pravidlami Európskej únie, ktoré platia pre podnikanie v poisťovníctve, stanovuje, že na vykonávanie poisťovacej činnosti musia poisťovne tvoriť v súlade s vymedzeným predmetom činnosti viacero technických rezerv. Tieto sú priamo v zákone vymenované. Okrem týchto vymenovaných, t. j. povinných technických rezerv, môžu poisťovne tvoriť ďalšie technické rezervy, ale len vtedy, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z povinných technických rezerv. Na tvorbu ďalších technických rezerv je navyše potrebný súhlas Národnej banky Slovenska.
Jednou z povinných technických rezerv je aj technická rezerva na poistné plnenia. Predstavuje odhad celkových nákladov, ktoré vyplývajú z úhrad všetkých poistných plnení, ktoré nastali do konca účtovného obdobia, a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí. Vzhľadom na to, že každý poistený má právo žiadať poistné plnenie aj s odstupom času, najmenej počas štyroch rokov, dokiaľ sa mu nárok nepremlčí, zákon ukladá tvoriť túto technickú rezervu v dvoch častiach. Prvá je pre poistné udalosti, ktoré sú poisťovni známe, pretože boli nahlásené, ale ešte neboli vybavené. Druhá časť sa musí tvoriť pre poistné udalosti, ktoré v danom roku nastali, ale oprávnené osoby ich poisťovni ešte nenahlásili.
Výška takejto technickej rezervy sa stanovuje poistno-matematickými metódami. Jej výška musí spĺňať kritérium primeranosti - to znamená, že musí garantovať splnenie všetkých záväzkov z poistných zmlúv, z poistných udalostí, ktoré nastali v danom roku. Ak výška technickej rezervy nie je podľa týchto kritérií dostatočná, centrálna banka prikáže dotvoriť rezervu do výšky, ktorá sa podľa poistno-matematických metód považuje za primeranú. Treba povedať, že Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom naozaj v posledných rokoch veľmi tvrdo trvala na tom, aby poisťovne mali primerané technické rezervy a mnohé poisťovne ich museli dotvoriť.
Z účtovníckeho hľadiska sú technické rezervy záväzkom, teda cudzím zdrojom poisťovne. Preto je logické, aby sa z daňového hľadiska v plnom rozsahu považoval za náklad poisťovne.

Zjednotenie systémov?
Ministerstvo financií pri obhajobe novely argumentovalo, že chce zjednotiť systém tvorby rezerv - aby bol rovnaký pre všetky podnikateľské subjekty.
Podnikateľ rezervy tvoriť môže, ale nemusí. Tvorí ich zo zisku, sú to jeho vlastné peniaze, preto z nich platí dane.
Poisťovne však technické rezervy tvoriť musia. Ukladá im to zákon. Ten rovnako stanovuje, na čo presne sa musia použiť. Národná banka Slovenska zase dohliada na to, aby poisťovne vytvárali primerané rezervy, teda aby neboli ani primalé, ani priveľké. Hovorí sa tomu, že ich podrobuje testu primeranosti.
Možno si preto položiť otázku, či sa podarilo novelou zákona o dani z príjmu zjednotiť podmienky na podnikanie pre všetkých podnikateľov, alebo naopak, vytvoriť nerovnováhu v podmienkach. Poisťovne sa domnievajú, že táto novela ich jednoznačne znevýhodnila oproti iným podnikateľským subjektom.

Dalmácia a decimálka, všetko jedno
Pojem technické rezervy sa zaviedol do slovenského zákonodarstva v roku 1996. Zákonodarca však vtedy použil nepresný pojem "rezervy v poisťovníctve", čím dostatočne nezvýraznil rozdiel medzi technickými rezervami v poisťovníctve a ostatnými rezervami. Takzvané netechnické rezervy, čiže iné alebo ostatné rezervy, sú vlastnými zdrojmi, ktoré so záväzkami poisťovní ku klientom nemajú nič spoločné (v angličtine sa nazývajú reserves).
Kým zákon o poisťovníctve z roku 2002 už tieto odlišné ekonomické a účtovné kategórie jasne rozlišuje, zákon o dani z príjmov z roku 2002 používa pôvodné, dnes už zastarané nepresné pojmy a neberie ani do úvahy úplne odlišný obsah pojmov.
Poisťovanie je biznis, kde poisťovne obchodujú s rizikom. Preberajú riziko, klient si za to zaplatí a ony musia byť pripravené mu za to riziko, keď sa naplní, zaplatiť. To nerobí nikto iný.
Či podnikateľ vytvára rezervy, závisí od toho, akým obozretným podnikateľom je. To platí o podnikateľoch všeobecne. Poisťovňa je tiež podnikateľom a ak je dostatočne opatrná, tvorí si tiež rezervy. Keďže je však poisťovňou, tak navyše musí tvoriť aj technické rezervy.
Ministerstvo financií pri obhajobe tejto novely argumentuje, že časom to bude daňovo neutrálne. Lenže to je pravda iba čiastočne a v dlhodobom časovom horizonte. Faktom je, okrem základného nepochopenia významu technických rezerv si štát v tomto prípade vybral daň oveľa skôr, ako podľa všetkých logických pravidiel mal a mohol.

Spätné zdanenie alebo retroaktivita
Táto situácia by mohla byť nebezpečná pre malú poisťovňu, ktorá je "na knap" so ziskom, vytvorila si rezervy a keď zaplatí daň 19 percent, ohrozí to jej platobnú schopnosť. Peniaze totiž nesmie zobrať z rezervy, nesmie ju znížiť, ale keď to bude musieť zaplatiť, musí tie peniaze zohnať inde.
Veľké poisťovne by to ohroziť nemalo. Ohrozuje to však ich biznis plány, pretože sa dodatočne zmenili podmienky, a ekonomické dôsledky siahajú do minulosti. Novela zákona tak obsahuje prvky retroaktivity.
Poisťovne totiž musia zaplatiť počas dvoch rokov, 2008 a 2009, daň z celého zostatku rezerv k 31. decembru 2007 (novela zákona platí od 1. januára 2008). Týka sa to preto nielen rezerv vytvorených v roku 2007.
Poisťovne považujú za nefér zmeniť pravidlá "uprostred sezóny". Keby zákon stanovoval, že na budúce obdobia budú tieto rezervy daňovo neuznané, tak sa každý na to pripraví. Prispôsobí si biznis plán, kalkulácie atď. A tak aj keď v novele zákona nie je priama retroaktivita, že by mal spätnú účinnosť, je to krok do minulosti. "Musíme spätne prepočítavať, a to sa týka aj opravných položiek, pretože daň platíme z rozdielu medzi starými a novými pravidlami," vysvetľuje generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.
Výnos pre štátny rozpočet (počíta sa s 1,2 miliardy korún) je krátkodobý, dostane ho len v priebehu týchto dvoch rokov a potom už iba bezvýznamné sumy. Pretože daň nebudú poisťovne platiť zo zostatku, ale z tvorby rezervy, ktorá bude v nižšej hodnote.

Keď to isté nie je to isté
Odlišný prístup pritom zvolilo ministerstvo financií v nedávnej minulosti pri technickej rezerve na vyrovnávanie mimoriadnych rizík. Najskôr rozhodlo, že poisťovne ju nemôžu tvoriť ako technickú rezervu. Ak by si ju chceli tvoriť naďalej, môžu, ale dobrovoľne, nesmie už mať charakter technickej rezervy. Všetky poisťovne ju museli rozpustiť do výnosov, čo znamená, že štát z toho dostane daň. Zároveň však ministerstvo uznalo, že by nebolo korektné, keby poisťovne z tejto rezervy jednorazovo zaplatili daň hneď v prvom roku, keď ju rozpustia, tak im dovolilo, aby ju rozpúšťali 10 rokov. O rok neskôr žiada z technických rezerv na poistné plnenia zaplatiť daň okamžite.

Ako je to v Európe
Príklad spätného zdaňovania technických rezerv na poistné udalosti, ktoré nastali, ale ešte nie sú hlásené, v Európe nenájdete. Okolité krajiny majú svoje pravidlá, všade sa nájdu odchýlky, ale v plnej výške ako na Slovensku sa nezdaňujú.
Napríklad v Rakúsku je 80 percent hodnoty týchto rezerv daňovo uznaných, 20 percent nie, Švajčiarsko ich daňovo uznáva v plnej výške.
Mierne ústupky
Ministerstvo financií najskôr navrhovalo, že daňovo budú uznané len tie rezervy, ktoré sú vytvorené zo 60 percent predpísaného poistného v danom roku, a 40 percent nebude daňovo uznaných. Poisťovne protestovali, že sa to bude ťažko realizovať, lebo každá rezerva by sa v poistných systémoch musela rozdeliť na dve časti. Ministerstvo argumentovalo, že takto to bolo v minulosti.
To je síce pravda, ale v roku 1990 existoval jeden balík peňazí. Vtedy sa nerozlišovala technická rezerva na poistné, na poistné plnenia, na životné postenie, technická rezerva na investičné poistenia, na prémie a zľavy. Rezervy sa tvorili podľa iného kľúča a mali aj trochu iný obsah.
Dnes je mechanizmus tvorby technických rezerv oveľa sofistikovanejší. Aj teraz je to balík peňazí, ale ten sa skladá z technických rezerv na každého jedného klienta, na každé jedno poistné plnenie. Poisťovne dnes nemôžu len tak povedať, že technická rezerva na poistné plnenia bude miliarda alebo 100 miliónov korún. Musia ju naskladať z poistných plnení každého klienta, ktorý im nahlási poistnú udalosť. Ústupok sa napokon podaril v tom, že sa zdania len technické rezervy na poistné plnenia udalostí, ktoré sa stali, ale neboli nahlásené, no v plnej výške.

Poistná matematika nepustí
Ministerstvo financií argumentovalo, že technická rezerva na poistné udalosti, ktoré sa už stali, ale ešte neboli nahlásené, je nepresne špecifikovaná položka. Existujú však exaktné matematické metódy, ktoré používajú poistní matematici. Poisťovne tak nielen môžu, ale dokonca musia pomerne presne odhadnúť primeranú výšku rezerv. Keby sa totiž ich výška neodhadla dobre, riziko nesie poisťovňa.
"Očakávala by som, že štát bude taký opatrný, aby nepoškodil spotrebiteľa, že bude poisťovne ešte viac tlačiť do toho, aby tie rezervy boli ešte primeranejšie, aby boli ešte exaktnejšie, a nie naopak," hovorí ďalej Jozefína Žáková.
Matematici presne určia sumu, ktorá patrí klientovi, ešte nevedno, komu. Je to cudzí zdroj, suma rezervovaná klientovi, ktorý si bude uplatňovať nárok.
Pri technických rezervách na poistné plnenia možno nájsť analógiu s nárokom klienta, ktorý si ukladá peniaze v banke. Vkladá si ich tam s tým, že kedykoľvek si ich môže vybrať. Klient poisťovne sa poisťuje s tým, že kedykoľvek, keď mu nastane poistná udalosť, poisťovňa mu dá dohodnutú sumu. Poisťovňa ju teda musí mať tak pripravenú, ako má banka pripravené peniaze na výplatu vkladu.

Opravné položky sa tvoria rozdielne
Podľa poisťovní by štát nemal siahať na rezervy. Keď už chce získať dodatočné peniaze, mal by na to využiť iné nástroje. Napríklad opravné položky. Banky ich tvoria k úverom, poisťovne k dlžnému poistnému.
Pri opravných položkách v bankách na splatenie úverov je ich výška jasná. Dlžné poistné je komplikované v tom, že poisťovne ho nemôžu ovplyvniť. Do roku 2004 podľa Občianskeho zákonníka platilo, že keď klient nezaplatili poistné napríklad za auto, od momentu splatnosti sa vypočítalo šesť mesiacov a poistenie zaniklo.
Teraz platí, že poistenie zanikne až po tom, keď poisťovňa pošle klientovi upomienku, že ak nezaplatí poistenie v lehote, ktorú mu v upomienke stanoví, tak mu poistenie do mesiaca po uplynutí tejto lehoty zanikne. Komplikácia je v tom, že sa poisťovniam neukladá, kedy majú poslať upomienku - niektorá tak urobí po mesiaci, iná po pol roku. Druhý problém je, že poisťovne musia sledovať, kedy a či vôbec bola upomienka klientovi doručená. Ten môže upomienku ignorovať a bude napríklad ďalších päť rokov poistený. Dlžné poistné bude narastať, poisťovňa na to musí vytvárať opravné položky. V účtovníctve sa jej to správa, ako keby tie peniaze mala a z toho platí daň. Pre poisťovne to bolo oveľa jednoduchšie všetko po šiestich mesiacoch ukončiť, odpísať.
Opravné položky banka síce musí vytvárať- v záujme klienta, aj vo vlastnom, aby neskrachovala, no sú to - na rozdiel od technických rezerv poisťovní - jej vlastné prostriedky. Tvorí ich preto, aby mohla nahradiť prípadnú stratu, keď klienti nebudú splácať úvery. Zdanenie takých vlastných prostriedkov má väčšiu logiku ako zdanenie cudzích, aj keď banky v rámci obozretného podnikania by mali mať dostatok peňazí na tvorbu opravných položiek. Inak budú musieť siahnuť po nich inde. Zdaňovanie cudzích zdrojov poisťovní sa dá ilustrovať na príklade bánk: ak má klient na účte 100-tisíc korún, dostane desaťpercentný úrok, z toho má zaplatiť 15 percent zrážkovou daňou a ešte z tých 100-tisíc má zaplatiť 19 percent daň z príjmu.
Zdaňovanie technických rezerv je podľa poisťovní veľmi podobné tomu, ako keby sme chceli zdaňovať vklady. A to by nikdy nikto neurobil. "To sa zdá každému logické," dodáva Jozefína Žáková.

Spokojné je len ministerstvo
S novelou zákona o dani z príjmov nesúhlasili ani banky, ani poisťovne. Výhrady mala aj Národná banka Slovenska. Keďže neboli akceptované, návrh novely bol na rokovanie vlády predložený s rozporom. To však na veci nič nezmenilo. Vláda i parlament návrh novely schválili a od začiatku tohto roka platí.
Zdanenie technických rezerv na poistné plnenia by malo podľa poisťovní logiku vtedy, keby ich vytvárali nad stanovený limit, s tým, že daň by platili z rozdielu. Poisťovne očakávajú, že dialóg s tvorcami zákona bude pokračovať vo vecnej rovine. Ministerstvo síce nateraz ustúpilo od návrhu zdaniť všetky technické rezervy a rozhodlo, že sa zdania len technické rezervy na poistné plnenia udalostí, ktoré sa stali, ale neboli nahlásené, a to v plnej výške, nikde nie je napísané, že sa rovnaký návrh niekedy v budúcnosti opäť neobjaví.
Rokovať s ministerstvom o novele zákona o dani z príjmov chce tento rok aj Asociácia správcovských spoločností. Aj ona ju považuje za nekvalitnú a volá po ďalšej novelizácii.