"Chceme urobiť úplne seriózne politické rozhodnutie, ktoré musí byť vhodné pre českých občanov a tunajšie firmy," zdôraznil premiér počas svojho vystúpenia na konferencii, ktorú v Prahe usporiadala britská spoločnosť The Economist Group. Pripomenul tiež, že o tom, či Česi budú niekedy platiť eurom, sa rozhodne nielen v Prahe, ale najskôr v Bruseli a vo Frankfurte. A Európska komisia či Európska centrálna banka podľa Topolánka nemajú veľký záujem o to, aby o menovej politike na kontinente spolurozhodovali tiež Česi alebo Estónci.
Najprv verejné financie
Česko dosiaľ nezrealizovalo hlavné reformy - okrem iného zdravotnícku a dôchodkovú. Preto nie je podľa Topolánka možné zodpovedne povedať, ako sa budú v strednodobom výhľade vyvíjať verejné financie. "V budúcom roku určite nerozhodneme o vstupe koruny do mechanizmu výmenných kurzov. Tým pádom nie je český vstup do eurozóny v roku 2012 reálny," uviedol Topolánek. Opačný názor než premiér má napríklad americký ekonóm Jan Švejnar, jeden z možných kandidátov na českého prezidenta. "Česko je na euro fakticky pripravené a mohlo by ho zaviesť počas dvoch až troch rokov," vyhlásil Švejnar na sneme Českomoravskej konfederácie odborových zväzov. Ako dodal, schodok verejných financií nie je taký veľký, aby sa nedal počas krátkeho času zraziť pod potrebné tri percentá HDP.
Firmy sú za euro
Po čo najrýchlejším zavedení eura volá úplná väčšina tunajších firiem. Tie si ťažkajú na silnú korunu, pretože podlamuje ich konkurenčnú schopnosť v cudzine. Počas nedávneho prieskumu Hospodárskej komory sa tak vyjadrili tri štvrtiny opýtaných manažérov. Od spoločnej meny si okrem iného sľubujú, že im uľahčí obchodovanie na trhu EÚ a odpadne vplyv nestabilného menového kurzu. Avšak premiér Topolánek si myslí, že firmy, najmä tie menšie, by mali byť k euru zdržanlivejšie. Silnejúca koruna podľa neho podnikateľom významne pomáha krotiť náklady na dovážané suroviny a energiu. Česko sa podľa premiéra nemieni vydať "prenáhlenou" cestou ako Litva. Tá chcela euro zaviesť už od januára 2007, avšak Európska komisia ju do eurozóny jednoducho nepustila s odôvodnením, že Litovčania nie sú schopní udržať nízku infláciu. To sa nakoniec preukázalo. Avšak Brusel na druhej strane kývol na prijatie Malty, ktorá zavedie euro od nového roka. "Pritom táto malá krajina splnila hlavné kritériá až na poslednú chvíľu a je veľká otázka, či sa s nimi vyrovná v nasledujúcich rokoch," hovorí Pavel Mertlík, hlavný ekonóm českej pobočky Raiffeisenbank. Ďalšia krajina, ktorá zavedie od roku 2008 euro, je Cyprus.
Zvládne Slovensko infláciu?
Na dobrej ceste na zavedenie spoločnej meny je podľa expertov Slovensko. Ak sa vláda nedopustí "fatálnej chyby", najmä v rozpočtovej politike, malo by euro pod Tatrami obiehať už od roku 2009. Avšak na Slovensku je priemerná cenová hladina oveľa nižšia než v krajinách eurozóny - pod 60 percentami, kým v Slovinsku v okamihu vstupu zodpovedala 80 percentám. Slovensko tak riskuje, že po prijatí do menovej únie vyletí inflácia možno až na 10 percent. I keď sa v západných médiách občas špekuluje o tom, že Brusel Slovákov zatiaľ do eurozóny nepustí, Mertlík je presvedčený, že niečo také si EÚ ťažko môže dovoliť. "Bola by to nepochybne ľadová sprcha pre všetky stredoeurópske krajiny. V stávke by bola dôveryhodnosť celej Európskej únie," podotýka Metlík.