Ste rozhádaní až do krvi a nechcete sa obrátiť na súd? Nič to, východiskom môžu byť služby mediátorov - ľudí, ktorí sa špecializujú na urovnávanie sporov dohodou protivníkov. Na rozdiel od súdneho pojednávania je takáto prax dôverná a lacnejšia. Podniky ju však využívajú zatiaľ len zriedkavo. Žeby hrala úlohu sila zvyku?

Šlo o milióny eur a čas plynul. Niet sa čo diviť, predmetom sporu bol patent, ktorý sa kvôli rýchlemu vývoju počítačových programov mohol stať zo dňa na deň čírym zdrapom papiera. Protivníci zobrali rozum do hrsti. Namiesto ho, aby sa obrátili na súd, zhodli sa na "mediácii", teda na riešení sporu s pomocou nezainteresovanej tretej osoby. Ich dobrá vôľa bola veľmi rýchlo korunovaná úspechom - problém sa stal bezpredmetný v priebehu troch dní. Obe strany sa dohodli, že patent uvedú na trh spoločne a že pri jeho ďalšom zlepšení budú dokonca spolupracovať. Väčšina firiem však v podobných prípadoch váha. Neodôvodnene - taký názor aspoň zastáva Ullrich Hagel, ktorý sa podobnou problematikou zaoberá vo veľkej nadnárodnej spoločnosti Bombardier Transportation: "Súdne pojednávanie totiž trvá aj roky a rozsudok je navyše neistý." Ak ide o viac ako 25 000 eur, je podľa neho riešenie sporu dohodou vždy výhodnejšie.

Podanie rúk je lacnejšie
Dokladajú to aj údaje, zverejnené na internetovej stránke mníchovského Európskeho ústavu pre riešenie konfliktov Eucon. Ak hodnota sporu prevyšuje milión eur, stojí pomoc sprostredkovateľa 32 000 eur. Ak by sa však strany sporu obrátili na súd, len služby dvoch právnych kancelárií by stáli 67 500 eur. Arbitráž by zhltla 263 500 eur, súdne pojednávanie vo dvoch inštanciách dokonca 413 000 eur.
Aj keď teda "mediácia" prináša zjavné úspory, mnohé podniky nad ňou len pohrdlivo mávnu rukou. Majú dôvod? Ako tvrdí poradca Wolfgang Salewski, sotva, veď tento spôsob riešenia konfliktov nepozná porazených - víťazom sú obe strany. Rola tretej, nezainteresovanej osoby, je však nezastupiteľná: "Kto sa svári, nie je pružný a chýba mu predstavivosť; na rozdiel od toho myšlienkové podnety nezúčastneného človeka situáciu zmenia. Na konci si ľudia pozrú priamo do očí a podajú si ruku."
Poradenská spoločnosť Pricewaterhouse Coopers zorganizovala nedávno anketu, v ktorej chcela poznať názory nemeckých manažérov na tento spôsob zahladzovania sporov. Ukázalo sa, že až 75 percent opýtaných uznáva jeho výhody, ale len 28 percent toto presvedčenie uplatnilo aj v praxi. "Európa je v tomto ohľade v zásade neskúsená. V USA je to inak. Tam sú rozsudky obvykle spojené s veľkým rizikom, a preto si podniky dvakrát rozmyslia, či sa obrátia na súd alebo sa pokúsia o dohodu oboch strán s využitím sprostredkovateľa."

Obálky s riešením krízy
Medzi tie nemecké podniky, ktoré už majú v tomto ohľade aké-také skúsenosti, patrí napríklad známa strojárska firma Siemens. Mediáciu využila za posledných päť rokov dvadsaťkrát. Zodpovedný pracovník Christian Stubbe však zostáva pomerne rezervovaný: "Nie je to nijaká zázračná zbraň. Naša úspešnosť neprekročila päťdesiat percent." Dôvodom je, že "džentlmenským" spôsobom sa nedá riešiť každý prípad - napríklad, ak sú preň potrebné precedensy z minulosti.
Isté je, že kto sa pustí do urovnávania sporov mimosúdnou cestou, potrebuje požehnanie zhora. Inak sa môžu emisári vrátiť domov s čiernym Petrom v ruke - vedenie podniku ich obviní, že záujmy vlastnej firmy bránili len nedostatočne.
Odborníci tvrdia, že ak takáto cesta stroskotá, príčinou je často osoba samotného "mediátora". V Nemecku má zatiaľ príslušnú licenciu asi 1 500 ľudí, čo je viac, ako sa ročne vyskytne prípadov. Dôsledkom je nedostatok skúseností so všetkými negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Za známych a už osvedčených preto nemožno označiť viac ako dvadsať z nich. A kto sa hodí pre podobnú prácu? Stubbe sa domnieva, že najlepšie predpoklady majú ľudia s právnymi znalosťami, ktorí navyše ovládajú aj taje toho-ktorého odvetvia. Hagel si zase myslí, že právne myslenie je pri sprostredkovaní prekážkou. Za dôležitejšiu považuje dobrú atmosféru a znalosti z psychológie: "Zmier sa nedá dosiahnuť len tak. Rozhádaných kohútov treba upokojiť a jasne im predostrieť hroziace riziká, ak nedosiahnu dohodu." Niekedy vraj pomôže jednoduchá výmena obálok s návrhmi na riešenie krízy, ktoré "sú už naozaj, ale naozaj posledné".